Rozdiely medzi spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.)

16. Apríl 2020
Začiatok podnikania

Stretli ste sa s pojmami spoločník a konateľ a nie ste si istý aký sú medzi nimi rozdiely? Môže byť konateľ zároveň aj spoločníkom alebo to musí byť vždy iná osoba? Ktorý z nich má nárok na budúce zisky firmy a ktorý podpisuje dokumenty v mene firmy? Ktorý z nich si musí platiť zdravotné poistenie? Musí sa konateľ či spoločník vo firme zamestnať a platiť odvody alebo je to len jeho slobodná vôľa? Ako je to s trestnoprávnou zodpovednosťou konateľa? V tomto článku Vám zodpovieme všetky otázky uvedené vyššie a priblížime presné rozdiely medzi postavením osoby spoločníka a osoby konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade zájumu vám zúročíme naše skúsenosti aj pri  založení vašej firmy.  

Kto v mene firmy koná a kto je jej majiteľom

Na úvod si musíme vysvetliť najzákladnejší rozdiel medzi pozíciou spoločníka a konateľa. Z ich základného postavenia vo firme neskôr logicky vyplývajú všetky ich práva a povinnosti. 

Spoločník firmy je jej majiteľ 

Spoločník v "eseročke" (firme) je osoba, ktorá v spoločnosti vlastní obchodný podiel, teda spoločník sa dá označiť aj ako majiteľ spoločnosti. Spoločník firmy má teda nápad a chuť podnikať. Je to osoba, ktorá do spoločnosti vloží peniaze v podobe základného imania a prevádzku na začiatku podnikania. Spoločník verí, že podnikanie bude úspešné a v dlhodobom horizonte mu prinesie zisky. Spoločník je teda osoba (človek), ktorý znáša podnikateľské riziko. Detailné informácie o spoločníkovi v s.r.o. si môžete prečítať v článku - spoločník v s.r.o. - kto to je, jeho práva a povinnosti

Konateľ firmy koná v mene firmy 

Nakoľko spoločnosť s ručením obmedzeným je právnická osoba (firma) - musí v jej mene konať (rozhodovať, podpisovať dokumenty, riadiť zamestnancov). A tou osobou (človekom), ktorá koná v mene spoločnosti je jej konateľ. Konateľ v spoločnosti je teda osoba, ktorá v mene a na účet spoločnosti koná, t. j. uzatvára zmluvy, podpisuje dokumenty, komunikuje so štátnymi orgánmi (daňový úrad, súd, colný úrad,...) a vykonáva za spoločnosť všetky úkony. Detailné informácie o konateľovi firmy a bližšie vysvetlenie rozdielov medzi fyzickou a právnickou osobou si môžete prečítať v článku - konateľ s.r.o. - kto to je, aké má práva a povinnosti

Základným rozdielom medzi konateľom a spoločníkom je v ich postavení v spoločnosti. Zatiaľ čo konateľ vykonáva v spoločnosti funkciu (na základe zmluvy), spoločník v spoločnosti funkciu nevykonáva. On je vlastníkom spoločnosti (alebo jej časti) a v súvislosti s tým uplatňuje svoje práva vlastníka, ktoré mu zákon priznáva.

Keď je spoločník zároveň konateľom spoločnosti 

Na otázku z úvodu tohto článku či spoločník a konateľ môže byť tá istá osoba je odpoveď ÁNO. S touto situáciou sa bežne stretávame v menších jednoosobových a stredne veľkých spoločnostiach. Ak sa podnikateľ pustil do podnikania sám, ostatne mu ani nič iného nezostáva. U úspešných a rastúcich firiem aj s pribúdajúcim počtom zamestnancov často majitelia túžia mať kontrolu, istotu že v mene spoločnosti môžu konať len oni a tak si funkciu konateľa ponechávajú. 

Keď je spoločník a konateľ iná osoba 

S touto situáciou sa stretávame najmä u väčších spoločností, prípadne u dcérskych slovenských pobočiek medzinárodných firiem. V tomto prípade je štandardne spoločníkom zahraničná "matka" a konateľom býva najčastejšie riaditeľ slovenskej pobočky. U slovenských firiem sa stretávame s touto situáciou, keď spoločníci vo "vybudovanej" firme už nemajú chuť venovať sa každodennej exekutíve. Tú zveria do rúk riaditeľa spoločnosti, ktorý je zároveň konateľom a spoločníci rozhodujú o strategických otázkach riadenia firmy na pravidelných stretnutiach resp. valných zhromaždeniach. 

Kto môže byť konateľ a kto spoločník

Spoločník 

Spoločníkom firmy môže byť tak fyzická ako aj právnická osoba – teda každý človek, ale aj osoba, ktorej priznáva právo Slovenskej republiky, právo EÚ a medzinárodné právo spôsobilosť (právomoc) byť spoločníkom spoločnosti. Právnickou osobou možno označiť obchodnú spoločnosť (firmu), občianske združenie, zahraničnú obchodnú spoločnosť (zahraničnú firmu),...

Konateľ 

Konateľom spoločnosti môže byť iba fyzická osoba, teda iba človek. Iba človek môže prejavovať vôľu ovplyvňovať vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov. Právnická osoba, napr. spoločnosť nemá schopnosť samostatne - sama o sebe, prejavovať vôľu (nemôže rozprávať, písať,...) pretože ide iba o akýsi umelo vytvorený subjekt, ktorému sa priznáva postavenie právnickej osoby, a preto musí jestvovať nejaká osoba alebo osoby, ktoré v mene spoločnosti prejavujú jej vôľu. Touto osobou je v prípade spoločnosti s ručením obmedzený práve konateľ.  Iba pre upresnenie je potrebné dodať, že pojmom právnická osoba sa nerozumie osoba právnika, alebo osoba, ktorá sa zaoberá činnosťou v oblasti práva.

Tip pre Vás:

Nechajte si poradiť a využite pri zakladaní Vašej spoločnosti právne služby našej advokátskej kancelárie. Za sumu 397€ (už vrátane súdneho poplatku) sa necháte celé administratívne ako aj odborné bremeno na nás. Sústreďte sa na vašu expertízu a na založenie firmy využite naše skúsenosti.

Práva a povinnosti spoločníka

Práva spoločníka 

Spoločník ako majiteľ spoločnosti má právo rozhodovať o najzávažnejších otázkach týkajúcich sa spoločnosti. Tieto rozhodnutia robí prostredníctvom rozhodnutí na valnom zhromaždení (ak má spoločnosť viac spoločníkov) alebo prostredníctvom rozhodnutia jediného spoločníka (ak má spoločnosť iba jedného spoločníka). Medzi práva spoločníka patrí: právo na podiel na zisku, právo previesť obchodný podiel, právo na vyrovnávací podiel, právo na podiel na likvidačnom zostatku, právo previesť svoj podiel na inú osobu, právo požadovať od konateľov informácie, právo vymenovať a odvolávať konateľov, právo podať návrh na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, právo podať návrh na zrušenie účasti v spoločnosti. 

Povinnosti spoločníka 

Povinnosti spoločníka sú, tak ako aj jeho práva, úzko speté s jeho postavením ako vlastníka obchodného podielu (vlastníka spoločnosti). Spoločník je povinný vložiť vklad do základného imania spoločnosti, ručí za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu, je povinný prispieť na úhradu strát spoločnosti (ak to ustanovuje spoločenská zmluva) a podrobiť sa rozhodnutiu väčšiny spoločníkov  na valnom zhromaždení. 

Práva a povinnosti konateľa

Práva konateľa 

Konateľ má najmä právo požadovať odmenu za výkon funkcie. Výška odmeny a spôsob jej vyplácania sa určuje na základe dohody resp. zmluvy medzi konateľom a spoločníkmi. Dohoda môže byť upravená buď v rámci zmluvy, na základe ktorej konateľ funkciu vykonáva, t. j. na základe zmluvy o výkone funkcie alebo mandátnej zmluvy. Odmena môže byť dohodnutá aj ústne. Ak je odmena dohodnutá ústne, spravujú sa práva a povinnosti ustanoveniami Obchodného zákonníka a ustanoveniami o mandátnej zmluve.

Z odsekov vyššie možno odvodiť aj vzájomné postavenie spoločníka a konateľa. Konateľa do spoločnosti vždy ustanovujú spoločníci a oni rozhodujú aj o odvolaní konateľa. O odmene a jeho výške rozhodujú taktiež spoločníci. Spoločníci môžu rozhodnúť aj o obmedzení právomocí konateľa, avšak takéto obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám, t. j. ak konateľ vykoná v mene spoločnosti úkon, ktorý na základe rozhodnutia spoločníkov vykonať nesmie, je napriek tomu tento úkon pre spoločnosť záväzný. V prípade ak by týmto úkonom spoločnosti vznikla škoda, majú spoločníci nárok na náhradu škody voči konateľovi.

Povinnosti konateľa

Konatelia sú povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti. Konatelia predkladajú valnému zhromaždenie na schválenie riadnu individuálnu účtovnú závierku aj mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku a návrh na rozdelenie zisku alebo úhradu strát v súlade so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Ak zákon ustanovuje konateľovi povinnosť predložiť valnému zhromaždeniu výročnú správu, má konateľ povinnosť predložiť ju na prerokovanie spolu s riadnou alebo mimoriadnou účtovnou závierkou. Okrem uvedeného má konateľ množstvo ďalších povinností vyplývajúcich z osobitých predpisov - napr. povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade ak spoločnosť spĺňa podmienky na vyhlásenie konkurzu a podobne. 

Pri výkone svojich povinností sú konatelia povinný ich vykonávať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Konateľ nesmie konať v záujme iba jedného spoločníka alebo iba v záujme časti spoločníkov alebo v záujme seba alebo tretích osôb.

V prípade porušenia niektorých povinností môže byť konateľ sankcionovaný, prípadne môže byť voči nemu vymáhané plnenie vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu pri výkone funkcie konateľa, resp. môže byť dokonca trestaný v prípade naplnenia niektorých skutkových podstát uvedených v Trestnom zákone.

Rozdiel v odvodovej povinnosti konateľa a spoločníka

Odvodová povinnosť konateľov a spoločníkov sa odvíja na základe viacerých kritérií. Prvým kritériom je samotné postavenie konateľa a spoločníka. Zatiaľ čo konateľ dostáva za výkon funkcie odmenu, spoločník uplatňuje iba svoje práva ako vlastníka obchodného podielu (vlastníka spoločnosti).

Odvodové povinnosti spoločníka 

V prípade spoločníka nemožno hovoriť o odmene za výkon funkcie, nakoľko spoločník nevykonáva v spoločnosti žiadnu funkciu, ale uplatňuje svoj práva vyplývajúce z vlastníctva obchodného podielu. Jedným z týchto práv je právo na podiel na zisku. Zisk spoločnosti sa vypláca po skončení účtovného obdobia, alebo po častiach. Zo zisku sa platí daň vo výške 7%. Od 01.01.2017 nie je potrebné z dividend hradiť zdravotné poistenie.

Príklad: Dividendy z účtovného obdobia od 01.01.2011 do 31.12.2016 naďalej vstupujú do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, pričom na tieto príjmy sa vzťahuje maximálny ročný vymeriavací základ, t. j. 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Výška preddavku z dividend z účtovného obdobia od 01.01.2013 do 31.12.2016, ktoré budú vyplatené po 01.01.2017 je najviac 14% zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.  Z dividend, ktoré vznikli z účtovného obdobia medzi rokmi 2004 až 2010 ako nezdanených príjmov sa zdravotné poistenie neplatí. Dividendy, ktoré vznikli pred rokom 2003 sa v daňovom priznaní uvádzajú ako "ostatné príjmy", z čoho je potrebné uhradiť aj zdravotné poistenie.

Odvodové povinnosti konateľa

Konateľ je odmeňovaný za výkon funkcie prostredníctvom pravidelnej alebo nepravidelnej odmeny. Okrem toho môže získavať aj mzdu ako zamestnanec, ak je v spoločnosti zamestnaný.

a) Odvodové povinnosti v prípade ak je konateľ odmeňovaný formou pravidelnej odmeny

  • Nemocenské poistenie – platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Dôchodkové poistenia - platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Poistenie nezamestnanosti - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Úrazové poistenie – neplatí sa
  • Garančné poistenie – neplatí sa
  • Rezervný fond – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
  • Zdravotné poistenie - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Daň z príjmov – platí konateľ, určitú percentuálnu čiastku

b) Odvodové povinnosti ak je konateľ odmeňovaný formou nepravidelnej odmeny

  • Nemocenské poistenie – neplatí sa
  • Dôchodkové poistenie - platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Poistenie nezamestnanosti – neplatí sa
  • Úrazové poistenie – neplatí sa
  • Garančné poistenie – neplatí sa
  • Rezervný fond – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
  • Zdravotné poistenie - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Daň z príjmov – platí konateľ, určitú percentuálnu čiastku

c) Odvodové povinnosti ak konateľ v spoločnosti a poberá mzdu

  • Nemocenské poistenie – platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Dôchodkové poistenia - platí aj spoločnosť aj konateľ,  určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Poistenie nezamestnanosti - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Úrazové poistenie – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
  • Garančné poistenie – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
  • Rezervný fond – platí spoločnosť, určitú percentuálnu čiastku
  • Zdravotné poistenie - platí aj spoločnosť aj konateľ, určitú percentuálnu čiastku z odmeny
  • Daň z príjmov – platí konateľ, určitú percentuálnu čiastku

Vyplácanie zisku spoločnosti

Nárok na vyplatenie zisku má výlučne spoločník. Zisk sa vypláca spoločníkom podľa toho, ako majú spoločníci dohodnuté v spoločenskej zmluve resp. v stanovách a podľa rozhodnutia valného zhromaždenia. Štandardom samozrejme je, že ak má spoločník 50% obchodný podiel, tak má aj nárok na 50% zisku spoločnosti. 

​Trestnoprávna zodpovednosť konateľa a spoločníka

Tresnoprávna zodpovednosť konateľa 

Konateľ ako štatutárny orgán spoločnosti má trestnoprávnu zodpovednosť za činy, ktoré spáchal v rámci výkonu svojej funkcie. Činom sa rozumie konanie, ktoré spĺňa podmienky ustanovené v trestnom zákone, t. j. ktoré spĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Medzi trestné činy, za ktoré je zodpovedný štatutár možno zaradiť: 

  1. nevyplatenia mzdy a odstupného 
  2. úverový podvod 
  3. podvodný úpadok 
  4. zneužívanie informácií v obchodnom styku a iné

Trestnoprávna zodpovednosť spoločníka

Začiatkom roku 2018 vstúpili do účinnosti nové ustanovenia Obchodného zákonníka a Trestného zákona, ktorých cieľom je boj proti podvodnému konaniu, ktorého cieľom je zbaviť sa záväzkov spoločnosti poškodením veriteľov použitím tzv. bielych koní.

Termín biely kôň označuje osobu, ktorá nechá na seba previesť obchodný podiel (stane sa novým spoločníkom), teda iba prepožičia svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť. Táto osoba nemá záujem podnikať alebo spoločnosť riadiť. Obchodný podiel nadobúda iba za prisľúbenú odplatu alebo z donútenia. 

Trestný čin, ktorý postihuje spomínané podvodné konanie sa označuje ako „Nekalá likvidácia“ a jeho ustanovenia možno nájsť v §251b Trestného zákona. Pri uvedenom trestnom čine sú páchateľmi tak osoby, ktoré obchodný podiel na biele kone prepíšu ako aj samotné biele kone. Trestná sadzba za spáchanie trestného činu nekalej likvidácie sa pohybuje v rozmedzí 3 až 12 rokov, pričom jej výška závisí od jednotlivých okolností konkrétneho konania (podľa konkrétnych znakov skutkovej podstaty, ktoré naplní).

Myslite na ochrannú známku už pri výbere obchodného mena

Ak sa zaujímate o pojmy ako je spoločník, konateľ a rozdiel medzi nimi - pravdepodobne máte v plána začať podnikať. Už v začiatkoch podnikania je vhodné myslieť do budúcnosti a na ochranu svojho obchodného mena a svojej značky. Ako nový podnikateľ si postupne začínate budovať povedomie u svojich zákazníkov a vytvorením dobrého mena (značky) si svojich zákazníkov nie len udržíte ale získavate aj nových. Postupom času sa môže stať, že budete na trhu taký známy resp. úspešný, že sa vaši menej schopný konkurenti pokúsia parazitovať na vašom ťažko vytvorenom a získanom dobrom mene a povesti a začnú vás kopírovať. Nenechajte veci na náhode a pre istotu si už pri začatí podnikania zaregistrujte ochrannú známku, čím si zabezpečíte, že vás nebude nik kopírovať a vyhnete sa tým pádom množstvu komplikovaných súdnych sporov. Nie každé obchodné meno je však možné registrovať ako ochrannú známku - dbajte preto na správny výber obchodného mena. 

Bližšie informácie o ochranných známkach nájdete v našom článku Ochranná známka ® - výhody, cena, postup ako ju registrovať v 9 krokoch.

Konzultácia advokáta pri zakladaní spoločnosti

Ak máte záujem o založenie spoločnosti s ručením obmedzeným a potrebovali by ste sa obrátiť so založení svojej spoločnosti na skúsenú osobu v oblasti práva obchodných spoločností, neváhajte nás kontaktovať.