Spoločník v s. r. o. (majiteľ s. r. o.) - práva, povinnosti, odvody

Mali by ste záujem realizovať svoj podnikateľský zámer a za tým účelom chcete založiť spoločnosť? Už ste mnohokrát počuli pojmy ako spoločník, konateľ, prokurista ale neviete kto sú tieto osoby, resp. aké práva a povinnosti majú a čo je ich úlohou? V tomto článku sa dočítate presné a tie najdôležitješie informácie o spoločníkovi v spoločnosti s ručením obmedzeným. Aké má práva a naopak povinnosti, kedy a ako vymenováva konateľov.  Či vôbec, kedy a v akej výške platí dividendy, zdravotné poistenie či sociálne odvody. 

1. Kto je spoločník?

2. Spoločníkom môže byť aj právnická aj fyzická osoba

3. Základné práva spoločníka

4. Valné zhromaždenie a jeho pôsobnosť

5. Základné povinnosti spoločníka

6. Spoločníci rozhodujú ako sa naloží so ziskom spoločnosti

7. Zánik účasti spoločníka v spoločnosti - na základe jeho rozhodnutia a dokonca aj proti jeho vôli

8. Zdravotné a sociálne odvody spoločníka

9. Trestnoprávna zodpovednosť spoločníka

Hneď na úvode je potrebné podotknúť, že podnikateľskú činnosť možno vykonávať rôznymi spôsobmi a to ako fyzická osoba - podnikateľ prostredníctvom založenia živnosti (ako človek so živnostenským oprávnením zaregistrovaný v živnostenskom registri) alebo prostredníctvom obchodných spoločností - právnických osôb (firiem). Náš právny poriadok pozná päť druhov obchodných spoločností, prostredníctvom ktorých možno vykonávať podnikateľskú činnosť, družstvo a 3 druhy foriem podnikania podľa práva Európskej únie.

S výberom obchodnej spoločnosti Vám veľmi radi pomôžeme a v prípade záujmu vieme pre Vás aj založiť obchodnú spoločnosť presne podľa vašich požiadaviek.

Zjednodušene povedané - spoločník je majiteľom firmy. Či už vlastní spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) iba jedna osoba alebo viacero osôb, tieto osoby sa stále označujú ako spoločník / spoločníci. Spoločník je osoba, ktorá spoločnosť založila a ktorá je ako spoločník zapísaná v obchodnom registri. Z tejto informácie sa môže vyskytnúť otázka, kto je konateľ a aký je rozdiel medzi spoločníkom a konateľom. V prvom rade je potrebné uviesť, že konateľ a spoločník nemusia byť tá istá osoba. 

Príkladom môžu byť väčšie spoločnosti, v ktorých spoločník spoločnosť iba vlastní a všetky úkony v mene spoločnosti vykonáva konateľ (štandardne aj riaditeľ spoločnosti), v ktorého má spoločník plnú dôveru. Konateľ je osoba, ktorá koná v mene a na účet spoločnosti navonok, t. j. osoba, ktorá podpisuje zmluvy, uzatvára pracovnoprávne vzťahy, rozhoduje o vymáhaní pohľadávok a podobne. Z uvedeného by mohlo znieť, že konateľ má väčšie postavenie ako spoločník, avšak nie je tomu tak, pretože konateľa volia a menujú spoločníci prostredníctvom rozhodnutia no valnom zhromaždení. 

Iba spoločníci môžu konateľa vymenovať, oni mu určujú rozsah právomocí a povinností (s prihliadnutím na zákonom stanovené pravidlá) a iba spoločníci môžu spoločníka z funkcie odvolať (okrem iných spôsobou ukončenia funkcie konateľa). Bližšie informácie k rozdielom medzi konateľom a spoločníkom nájdete v článku s názvom Základné rozdiely medzi spoločníkom a konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným (s. r. o.). Samostatný článok o právach a povinnostiach konateľa si môžete prečítať zase TU. 

Spoločníkom môže byť aj osoba tichého spoločníka, ktorá vložila vklad do spoločnosti, má právo podieľať sa na podnikaní spoločnosti a má nárok na podiel zo zisku. Tichý spoločník je typický tým, že nie je ako spoločník zapísaný v obchodnom registri.

Fyzickou osobou je ľudská bytosť (človek), jednotlivec, ktorý je spôsobilý na základe právneho poriadku byť účastníkom právnych vzťahov, je spôsobilí do týchto právnych vzťahov vstupovať a brať na seba práva a povinnosti, resp. záväzky. Jednoducho povedané ide o človeka ako takého. Spoločníkom fyzickou osobou môže byť na Slovensku občan SR ale aj zahraničná osoba. V prípade zahraničnej osoby sa samozrejme vyžaduje čiastočne osobitý postup v prípade zakladania obchodnej spoločnosti. Tento však nie je v štandardných prípadoch (pri občanoch EÚ) o moc zdĺhavejší či komplikovanejší. Pre spoločníka fyzickú osobu ustanovuje Obchodný zákonník obmedzenia. Spoločnosť s ručením obmedzeným môže založiť najviac 50 spoločníkov. Fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom najviac v troch spoločnostiach. Výška vkladu spoločníka nesmie byť nižšia ako 750,- EUR.

Právnická osoba je umelo vytvorená osoba – organizácia osôb alebo majetku vytvorená za nejakým účelom, ktorej právny poriadok priznáva právnu subjektivitu – brať na seba práva a povinnosti, t. j. byť účastníkom právnych vzťahov. Právnickou osobou sa rozumie napríklad obchodná spoločnosť (firma), občianske združenie, ... V prípade právnickej osoby je to podobné ako u fyzickej osoby. Na Slovensku môže byť spoločníkom spoločnosti ako slovenská právnická osoba, tak aj zahraničná právnická osoba, ak jej právny poriadok v krajine v ktorej má sídlo priznáva právnu subjektivitu, t. j. spôsobilosť byť subjektom práva (z pohľadu zákona byť osobou, ktorá z pohľadu práva existuje) a spôsobilosť na právne úkony, t. j.  spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností (byť z pohľadu zákona schopný napr. uzatvárať zmluvy, brať na seba záväzky a podobne). Najvyšší počet spoločníkov môže byť 50 a minimálny výška vkladu jedného spoločníka je 750,- EUR. Spoločnosť s jediným spoločníkom nemôže byť jediným zakladateľom alebo jediným spoločníkom inej spoločnosti.

Novinkou týkajúcou sa zakladania Obchodných spoločností od septembra 2018 je ustanovenie, ktoré zakazuje založenie spoločnosti s ručením obmedzeným  osobe, ktorá je vedená v Zozname daňových dlžníkov a v Zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne. Okrem toho od októbra 2020 začalo platiť nové ustanovenie Obchodného zákonníka, podľa ktorého osoba zakladateľa (spoločníka) nemôže byť vedená v Registri poverení na vykonanie exekúcie. Pre osobu, ktorá je vedená v zoznamoch dlžníkov možno povoliť založenie s. r. o. iba v prípade, ak k návrhu na zápis do príslušného Obchodného registra doloží súhlas správcu dane resp. súhlas Sociálnej poisťovne so založením spoločnosti.

Práva ale aj povinnosti spoločníka sú primárne upravené v zákone, ale ich presné určenie býva ustanovené v zakladajúcom dokumente spoločnosti - spoločenskej zmluve, resp. zakladateľskej listine. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že svoje práva uplatňujú spoločníci v rámci riadenia a kontroly činností spoločnosti na valnom zhromaždení. Valné zhromaždenie je združenie spoločníkov, na ktorom spoločníci rozhodujú o základných otázkach spoločnosti. V prípade ak má spoločnosť iba jediného spoločníka, vykonáva tento jediný spoločník funkciu valného zhromaždenia sám.

Medzi základné práva spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným patria:

1. právo na podiel zo zisku
2. právo rozhodovať o smerovaní spoločnosti
3. právo previesť (predať /darovať) svoj obchodný podiel inej osobe
4. právo na vyrovnávací podiel
5. právo na podiel na likvidačnom zostatku
6. právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti
7. právo vymenovávať a odvolávať konateľov, prokuristov a členov dozornej rady (ak je zriadená)
8. právo podať  návrh a vyslovenie neplatnosti uznesenia (rozhodnutia) valného zhromaždenia
9. právo podať návrh na zrušenie účasti v spoločnosti

Spoločník v s. r. o. je osoba, ktorá zložila určitý kapitál pri zakladaní obchodnej spoločnosti. Kapitál môže byť vložený dvoma základnými spôsobmi. Buď vloží spoločník do spoločnosti peňažný vklad, to znamená, že do spoločnosti vloží určitú peňažnú čiastku alebo túto povinnosť splní tak, že do spoločnosti vloží nepeňažný vklad, t. j . vec, ktorá je peňažne oceniteľná, a ktorej hodnotu je spoločník povinný pri zápise do obchodného registra preukázať znaleckým posudkom. Vklad spoločníkov do spoločnosti hrá významnú úlohu pri postavení spoločníkov spoločnosti, pretože práve ten štandardne predstavuje postavenie spoločníka voči ostatným spoločníkom. Ak je v spoločnosti viac spoločníkov, rozhodujú o najpodstatnejších veciach týkajúcich sa spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia na základe ich právomocí. Pri rozhodovaní v spoločnosti sa predložia spoločníkom jednotlivé návrhy, ktoré musia prerokovať a odsúhlasiť prostredníctvom hlasovania. O tom, akú má hlas spoločníka váhu rozhoduje štandardne výška vkladov do spoločnosti – koľko kapitálu spoločník do spoločnosti vložil. V prípade ak nemajú spoločníci inak určené právomoci v spoločnosti, možno konštatovať, že celé základné imanie spoločnosti možno vnímať ako 100% hlasov. Ak každý spoločník splatil vklad v rovnakej výške, majú všetci spoločníci rovnakú váhu hlasov. V momente ak spoločníci vložili do spoločnosti vklady v rozdielnej výške, je váha ich hlasov rozdielna, pričom sa určí podľa výšky vkladu jednotlivých spoločníkov. Spoločník sa zúčastňuje na rozhodovaní valného zhromaždenia osobne. Ak sa z akéhokoľvek dôvodu nemôže na zasadnutí zúčastniť, môže sa nehať zastúpiť na základe písomného splnomocnenia. Splnomocnenec (osoba, ktorá zastupuje spoločníka) nesmie byť konateľom alebo členom dozornej rady v spoločnosti, ktorej valné zhromaždenie sa má konať.

Príklad: Obchodnú spoločnosť Firma s. r. o. so základným imaním (celkovým vkladom) 5.000,- EUR založili 4 zakladatelia, pričom každý vložil pri založení do spoločnosti 1.250,- EUR. Každý spoločník v spoločnosti Firma s. r. o. má tak váhu svojho hlasu vo výške 25%. 
Ak by však spoločnosť Firma s. r. o. so základným imaním (celkovým vkladom) 5.000,- EUR založili 4 spoločníci, pričom prvý by vložil do spoločnosti 2.500,- EUR, druhý by vložil sumu 750,- EUR, tretí by vložil sumu tiež 750,- Eur a štvrtý by vložil sumu 1.000,- EUR, bola by váha ich hlasov rozdelená nasledovne: prvý spoločník 50%, druhý spoločník 15%, tretí spoločník tiež 15% a štvrtý spoločník 20 %.

Do pôsobnosti valného zhromaždenia ako najvyššieho orgánu spoločnosti patrí:

1. Schválenie konaní urobených osobami pred jej vznikom 
2. Schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodovanie o rozdelení zisku alebo úhrade strát
3. Schvaľovanie stanov a ich zmien, ak zákon neustanovuje inak 
4. Rozhodovanie o zmene spoločenskej zmluvy – zákon alebo samotná spoločenská zmluva môže toto právo určovať inému orgánu spoločnosti
5. Rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodovanie o nepeňažnom vklade
6. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov a členov dozornej rady
7. Rozhodovanie o vylúčení spoločníka (podľa ustanovení zákona) a rozhodovanie o podaní návrhu na vylúčenie spoločníka rozhodnutím súdu
8. Rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo zmene právnej formy, ak to spoločenská zmluva pripúšťa 
9. Rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku 
10. Rozhodovanie o vymenovávaní a odvolávaní prokuristu ak spoločenská zmluva alebo stanovi neurčujú inak
11. a ďalšie právomoci, ktoré sú valnému zhromaždeniu zverené spoločenskou zmluvou, stanovami alebo zákonom. Ak určité právomoci valnému zhromaždeniu priznáva spoločenská zmluva alebo stanovi, musia byť tieto právomoci v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi

Vklad základného imania

Najzákladnejšou povinnosťou spoločníka je vložiť vklad do základného imania spoločnosti. Čo sa týka preukazovania vloženia základného vkladu, to sa dokladá najčastejšie vyhlásením správcu vkladu on tom, že spoločník splatil svoj vklad.

Ručenie za záväzky spoločnosti

Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Ak spoločník splatí celý svoj vklad, prakticky nezodpovedá za záväzky spoločnosti. Splatenie vkladu a rozsah splatenia sa preukazuje pri zápise spoločnosti do obchodného registra vyhlásením správcu vkladu.

Úhrada strát spoločnosti

Ďalšou povinnosťou spoločníka je povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti podľa výšky svojho vkladu, ak to ustanovuje spoločenská zmluva.

Povinnosť podvoliť sa väčšinovému rozhodnutiu ostatných spoločníkov

Ak je v spoločnosti viacero spoločníkov rozhodujú na valnom zhromaždení o jednotlivých otázkach týkajúcich sa spoločnosti. Ak je jeden spoločník prehlasovaný väčšinou, je povinný podrobiť sa uzneseniu (rozhodnutiu) valného zhromaždenia. Zákon priznáva spoločníkovi, ktorý bol na valnom zhromaždení prehlasovaný v niektorých prípadoch napadnúť také rozhodnutie na súde, a to konkrétne ak uznesením bol porušený zákon, spoločenská zmluva alebo stanovi, čo mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti uznesenia domáha.

V prípade, ak spoločnosť produkuje zisk, musia spoločníci rozhodnúť čo so ziskom spravia. Či spoločnosti vznikol zisk možno vyvodiť z mimoriadnej alebo riadnej individuálnej  účtovnej závierky. Účtovnou závierkou sa zjednodušene povedané rozumie účtovný dokument, v ktorom je zhrnuté hospodárenie spoločnosti za dané účtovné obdobie. Zo závierky tak možno vyčítať, či má spoločnosť väčšie prímy ako výdavky, čím spoločnosti vznikol zisk. Ak spoločnosti vznikne zisk, je na spoločníkoch či sa rozhodnú tento zisk nechať v spoločnosti na jej ďalší rozvoj alebo sa rozhodnú si ho vyplatiť v pomere v akom majú nárok (vyplýva zo spoločenskej zmluvy – štandardne na základe výšky vkladov spoločníkov do spoločnosti).

Pri vyplácaní zisku netreba zabúdať na rezervný fond. Spoločnosť vytvára rezervný fond, v čase a vo výške, ktorú určuje spoločenská zmluva. Ak sa rezervný fond nevytvorí už pri vzniku spoločnosti, je spoločnosť povinná ho vytvoriť z čistého zisku vykázaného v riadnej účtovnej závierke za rok, v ktorom sa zisk po prvý raz vytvorí, a to vo výške najmenej 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve (resp. v stanovách ak ich spoločnosť má vytvorené), najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v ročnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia výšky rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do výšky 10 % základného imania.

Účasť spoločníka v spoločnosti môže skončiť buď rozhodnutím spoločníka alebo v určitých prípadoch aj proti jeho vôli. Dôležitou informáciou je fakt, že účasť spoločníka na spoločnosti nie je viazaná s trvaním spoločnosti, resp. pre zánik účasti spoločníka sa nevyžaduje zrušenie spoločnosti.

Prevod obchodného podielu

Ak spoločník už naďalej nemá záujem byť spoločníkom v spoločnosti, môže svoj obchodný podiel previesť na iného spoločníka alebo inú osobu. Pri prevode obchodného podielu sa vyžaduje dodržať postup a povinnosti ustanovené zákonom a spoločenskou zmluvou.  Spoločník môže previesť svoj obchodný podiel, ak to spoločenská zmluva pripúšťa. Spoločenská zmluva môže vyžadovať súhlas valného zhromaždenia (ostatných spoločníkov) s prevodom obchodného podielu. V prvom rade je potrebné vyzvať ostatných spoločníkov na uplatnenie predkupného práva. Ak spoločníci nemajú záujem o prevádzaný obchodný podiel, možno tento ponúknuť tretej osobe.

Spoločník nesmie previesť obchodný podiel na iného spoločníka alebo inú osobu, ak sa voči spoločnosti vedie konanie o jej zrušení, ak je spoločnosť zrušená súdom alebo na základe rozhodnutia súdu, alebo ak voči spoločnosti pôsobia účinky vyhlásenia konkurzu  alebo povolenia reštrukturalizácie.
Obchodný podiel možno previesť iba prostredníctvom zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorá musí mať písomnú formu a podpisy na nej sa musia notársky osvedčiť. Ak nadobúdateľ obchodného podielu nie je spoločník spoločnosti, musí osoba nadobúdateľa, ktorá nadobudnutím obchodného podielu vstupuje do spoločnosti, vyhlásiť, že pristupuje k spoločenskej zmluve, resp. stanovám ak boli prijaté. Za splatenie vkladu nadobúdateľom obchodného podielu ručí prevodca.

Súdne rozhodnutie - na žiadosť spoločníka aj proti jeho vôli

Okrem prevodu obchodného podielu môže spoločník ukončiť svoju účasť v spoločnosti aj prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Súd môže rozhodnúť o zrušení účasti spoločníka v spoločnosti, ak  tento spoločník požiada súd o zrušenie svojej účasti ako spoločníka v spoločnosti, pričom je povinný preukázať že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrval v spoločnosti.

Súd môže tiež rozhodnúť o vylúčení spoločníka zo spoločnosti proti vôli spoločníka na návrh ostatných spoločníkov spoločnosti. Ostatní spoločníci spoločnosti môžu podať návrh na vylúčenie spoločníka v prípade, ak tento závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti vyplývajúce mu jednak z povahy jeho postavenia ako spoločníka, ale tiež zo zákona a spoločenskej zmluvy resp. stanov. Ostatní spoločníci sú povinní, pred podaním návrhu na vylúčenie spoločníka na súd, vyzvať spoločníka, aby konal to, čo mu zákon alebo spoločenská zmluva prikazuje alebo aby upustil od konania, ktorým zákon alebo spoločenskú zmluvu porušuje.

Osobité spôsoby ukončenia účasti spoločníka v spoločnosti

Účasť spoločníka v spoločnosti končí tiež vyhlásením konkurzu na majetok spoločníka, exekúciou na obchodný podiel spoločníka, smrťou spoločníka alebo zánikom spoločnosti, ak zánik spoločnosti spôsobuje zánik účasti spoločníka. Účasť spoločníka v spoločnosti nezaniká ak spoločnosť zanikla zlúčením, splynutím alebo rozdelením, pričom sa spoločník rozhodne zostať ako spoločník v nástupníckej spoločnosti

Po tom ako sme si objasnili základné princípy týkajúce sa účasti spoločníka v spoločnosti, príde na rad otázka, ako z podnikateľskej činnosti, ktorú spoločnosť vykonáva pre spoločníka, môže spoločník nadobudnúť peniaze a ako sa z uvedeného príjmu platia dane a odvody štátu?

Vyplatenie podielu na zisku spoločnosti

Základným spôsobom, ako môže spoločník nadobudnúť financie zo spoločnosti je na základe rozdelenia podielu na zisku, ktorí sa rozdeľuje na základe rozhodnutia spoločníka, resp. rozhodnutia valného zhromaždenia (bližšie popísané v odsekoch vyššie). Spoločník si štandardne vypláca podiel na zisku (známi tiež ako dividendy) raz ročne. 

Ak sa vypláca zisk za rok 2020 (resp. za obdobie od roku 2018) nie je spoločník povinný z vyplateného zisku platiť odvody do zdravotnej poisťovne. 
Dividendy z účtovného obdobia od 01.01.2011 do 31.12.2016 naďalej vstupujú do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie, pričom na tieto príjmy sa vzťahuje maximálny ročný vymeriavací základ, t. j. 60-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Výška preddavku z dividend z účtovného obdobia od 01.01.2013 do 31.12.2016, ktoré budú vyplatené po 01.01.2017 je najviac 14% zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy.

Z vyplateného zisku je spoločník povinný zaplatiť zrážkovú daň vo výške 7% v vyplateného zisku.

Poberanie peňazí zo spoločnosti vyplácaním si odmeny za výkon funkcie

Ak vykonáva spoločník aj funkciu v spoločnosti – t.j. je konateľom alebo prokuristom, členom dozornej rady ak je zriadená alebo vykonáva akúkoľvek inú funkciu, môže spoločnosť uzavrieť zmluvu o výkone funkcie alebo mandátnu zmluvu s osobou, ktorá je spoločník, v ktorej si strany dohodnú odmenu za výkon tejto funkcie. Vyplácanie odmeny nie je zákonom stanovené, to znamená, že zmluvné strany si môžu dohodnúť ako často a ako bude odmena vyplácaná. 

V prípade ak je spoločník súčasne konateľom a má z toho titulu nárok na vyplácanie pravidelnej odmeny, je povinný platiť: nemocenské poistenie (aj spoločnosť aj konateľ), dôchodkové poistenie (aj spoločnosť aj konateľ), poistenie nezamestnanosti  (aj spoločnosť aj konateľ), rezervný fond (iba spoločnosť), zdravotné poistenie (aj spoločnosť aj konateľ) a daň z príjmov (iba konateľ).
V prípade ak je spoločník súčasne konateľom a má z toho titulu nárok na vyplácanie nepravidelnej odmeny, je povinný platiť: dôchodkové poistenie (aj spoločnosť aj konateľ), rezervný fond (iba spoločnosť), zdravotné poistenie (aj spoločnosť aj konateľ) a daň z príjmov (iba konateľ).

Zamestnanie v spoločnosti

Ďalšou možnosťou pre spoločníka, ako sa dostať k peniazom, ktoré v rámci podnikania prostredníctvom svojej spoločnosti zarobil je zamestnať sa na určitú pozíciu v spoločnosti. 

V prípade, ak je spoločník zamestnaný vo svojej spoločnosti, je povinný zo mzdy platiť odvody tak ako za ktoréhokoľvek iného zamestnanca.

Začiatkom roku 2018 vstúpili do účinnosti nové ustanovenia Obchodného zákonníka a Trestného zákona, ktorých cieľom je boj proti podvodnému konaniu, ktorého cieľom je zbaviť sa záväzkov spoločnosti poškodením veriteľov použitím tzv. bielych koní.

Termín biely kôň označuje osobu, ktorá nechá na seba previesť obchodný podiel (stane sa novým spoločníkom), teda iba prepožičia svoje meno a priezvisko a svoju totožnosť. Táto osoba nemá záujem podnikať alebo spoločnosť riadiť. Obchodný podiel nadobúda iba za prisľúbenú odplatu alebo z donútenia.
Trestný čin, ktorý postihuje spomínané podvodné konanie sa označuje ako „Nekalá likvidácia“ a jeho ustanovenia možno nájsť v §251b Trestného zákona. Pri uvedenom trestnom čine sú páchateľmi tak osoby, ktoré obchodný podiel na biele kone prepíšu ako aj samotné biele kone. Trestná sadzba za spáchanie trestného činu nekalej likvidácie sa pohybuje v rozmedzí 3 až 12 rokov, pričom jej výška závisí od jednotlivých okolností konkrétneho konania (podľa konkrétnych znakov skutkovej podstaty, ktoré naplní).