Konečného užívateľa výhod musí uvádzať od novembra 2018 každá firma

Podnikatelia, november 2018 priniesol pre váš biznis ďalšiu administratívnu záťaž, a to v podobe zmeny v zápise spoločností do obchodného registra. Po novom musíte svojich skutočných vlastníkov zverejniť aj v prípade, ak neobchodujete so štátom. Doteraz mali túto povinnosť len firmy, ktoré obchodovali so štátom a mali povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. Po novom majú povinnosť uvádzať konečného užívateľa výhod už všetky spoločnosti. 

Konečný užívateľ výhod

Od 1. novembra 2018 musia právnické osoby (novozaložené i existujúce) zapísať do neverejnej časti obchodného registra aj údaje o konečných užívateľoch výhod. Znamená to pre nich viac „papierovačiek“ a povinností, ktoré si musia zo zákona splniť. Zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti určil za konečného užívateľa výhod každú fyzickú osobu, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje firmu.

Povinnosti súvisiace so zápisom netreba odkladať

Ako objasňuje JUDr. Ján Marônek, advokát z Advokátskej kancelárie Marônek & Partners, podľa prechodných ustanovení majú podnikatelia čas do konca decembra 2019. „Z našej praxe vidieť, že mnohí túto ‚povinnosť‘ odkladajú, avšak už sme realizovali aj prvé zápisy pre tých, ktorí si to nechcú ponechať na poslednú chvíľu. ‚Anonymita vlastníkov spoločnosti‘ môže v praxi fungovať ešte rok, od 1. januára 2020 to nebude možné.“ Predmetné podľa jeho slov sledujú najmä vlastníci akciových spoločností, ktorí nie sú viditeľní v obchodnom registri (ORSR) a ak nechcú, tak nemusia byť ako vlastníci evidovaní ani v iných registroch. To sa zmení po 1. januári 2020, kedy budú evidovaní ako vlastníci akciových spoločností v tzv. neverejnej časti obchodného registra.

Register odhalí prepojenosť firiem i vlastníkov

Údaje o konečných užívateľoch výhod na rozdiel od údajov zapísaných v registri partnerov verejného sektora nie sú voľne prístupné pre verejnosť. Budú obsiahnuté v tzv. neverejnej časti obchodného registra. „Dostupné budú len pre oprávnené osoby zo strany štátu, ako je napríklad polícia, prokuratúra, súdy, finančná správa a iné. Údaje o skutočných vlastníkoch môžu byť prospešné pre ich činnosť, najmä ak vyšetrujú prípady ‚prepojenosti‘ a chcú zistiť, kto reálne firmu vlastní a riadi. Odkrýva sa akýsi ‚korporátny plášť, ktorý poskytoval anonymitu‘,“ konštatuje advokát.

Ján Marônek si osobne myslí, že zavedenie takejto evidencie pri obchodnom registri je len formálna záležitosť, ktorú si musíme splniť z dôvodu záväzkov vo vzťahu k Európskej únii. „Implementovali sme síce normu z ‚pokynu‘ EÚ do našej legislatívy, ale v podstate to praxi nič neprinesie. Chýba tu objektivita, reálna previerka či audit, kto za firmou stojí, a vôbec aj sankčný mechanizmus. Stačí podpis jedného dokumentu, pričom ten podpisuje samotná firma, a teda nie tretí, na veci nezainteresovaný subjekt.“ V porovnaní s registrom partnerov verejného sektora (RPVS) ide teda o bezzubé a formálne riešenie.

Formulár nemusí byť zrozumiteľný pre každého

Právnické osoby zapísané do obchodného registra, ktoré vznikli do 31. októbra 2018, musia dať návrh na zápis do 31. decembra 2019. Akým spôsobom tento zápis cez oprávnené osoby prebieha? Podľa slov advokáta si treba uvedomiť rozdiel dvoch registrov tzv. konečných užívateľov výhod. „Jedným je obchodný register (ORSR), kde je zápis v podstate formálny a môže si ho urobiť priamo firma, aj samostatne. Druhým je register partnerov verejného sektora (RPVS), do ktorého uskutočňuje zápis po audite či previerke len tzv. oprávnená osoba (napríklad notár, audítor, advokát, banka), a to pod bremenom veľkej zodpovednosti a sankcií pre prípad neúplného či nepravdivého zápisu.“

Čo sa týka registra pri ORSR, tam možno zápis uskutočniť elektronicky, ale aj fyzicky (papierovo). Je potrebné vyplniť a podpísať formulár, pričom v ňom je „ťažiskové, avšak pre podnikateľa zrejme najkomplikovanejšie“ uvedenie dôvodov, na základe ktorých sa „identifikuje“ konečný užívateľ výhod. „Niektoré dôvody uvedené vo formulári nemusia byť pre laika zrozumiteľné, najmä ak nemá aspoň základy práva obchodných spoločností a základnú vedomosť o obsahu zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti,“ apeluje advokát.

 

Zápis konečného užívateľa do obchodného registra prebieha inak ako zápis do registra partnerov verejného sektora

Register pri obchodnom registri má úplne iný režim zápisov ako register partnerov verejného sektora. Ako to vlastne podľa advokáta funguje? „Pri registri vedenom v obchodnom registri nie sú potrebné tzv. aktualizácie, ak nedôjde k zmenám. Samozrejme, ak dôjde k zmene, napríklad zmení sa spoločník eseročky, tak zrejme bude nutné vykonať aj zmenu konečného užívateľa výhod. Pri registri partnerov verejného sektora sa musia uskutočňovať minimálne ročné aktualizácie zápisov, a to aj vtedy, ak nedošlo v priebehu roka k žiadnym zmenám konečných užívateľov výhod.“

Zápis konečného užívateľa výhod do obchodného registra (OR):

• Zápis do obchodného registra je „formálny“, postačí správne vyplniť (najmä dôvody, ktoré identifikujú konečného užívateľa výhod) a podpísať tlačivo.
• Uvedené tlačivo podpisuje samotná firma, nie je nutné mať najatú tzv. oprávnenú osobu ako pri registri partnerov verejného sektora (RPVS).
• Tlačivo možno podať elektronicky, ale aj v papierovej podobe.

Zápis konečného užívateľa výhod do registra partnerov verejného sektora (RPVS):

• Zápis do RPVS je oveľa komplikovanejší, nakoľko ho uskutočňuje tretia, nezaujatá a odborne spôsobilá osoba.
• Nezaujatá osoba vykonáva vo firme audit či previerku s cieľom zistenia skutočného vlastníka firmy (konečného užívateľa výhod).

 

 

Pokuty hroziace podnikateľom za nesplnenie si povinností

• Pri zápise v obchodnom registri funguje samotný obchodný súd, ktorý vedie príslušný register. Ak si firma nesplní svoju povinnosť ani do 31. decembra 2019, súd jej môže uložiť pokutu až do výšky 3 310 eur.
• Pri registri partnerov verejného sektora sú sankcie oveľa tvrdšie, nakoľko firma môže byť z neho vymazaná, čo de facto znamená „stop“ obchodom s verejným sektorom. Tiež musí vrátiť prospech, ktorý získala z obchodov s verejným sektorom. Štatutár môže dostať pokutu až do výšky 100-tisíc eur a oprávnená osoba za jej úhradu ručí. Štatutár ďalej môže byť diskvalifikovaný pre funkciu štatutárneho orgánu na obdobie 5 rokov.

 

Tento text bol publikovaný v printovej verzií mesačníka 12/2018 Zisk Manežment z dielne vydavateľstva Poradca Podnikateľa