Prečo rušiť firmu, ktorá je zdravá
Niekto by si položil otázku, prečo vôbec rušiť spoločnosť, ktorá má „všetko na poriadku“. Dôvody sú viaceré a vyplývajú z bežného života. Najčastejšie môže ísť o dôchodok majiteľov alebo o nezrealizovaný projekt. Daňové licencie, ktoré sú de facto majetkovými daňami a zaťažujú majetok v podobe vlastníctva obchodného podielu a nie príjem (hoci sa tak „tvária“) len sťažujú postavenie takýchto majiteľov. Tí sú nútení podstupovať proces komplikovaného a zdĺhavého procesu zrušenia ich spoločnosti aj z dôvodu uvalenia „daňovo licenčného bremena“. Alebo hľadajú žiaľ iné, ľahšie cesty...
Každá firma nie je vhodná na predaj - čo s ňou?
Žiaľ každá spoločnosť nie je vhodná na predaj (hoc je „čistá“, trh si ju nežiada) a každý podnikateľ nechce „svoju“ spoločnosť, ktorej venoval čas, energiu a peniaze „pochovať“ spojením s „bielymi koňmi“. Žiaľ takáto praktika je momentálne v „móde“ (prevod obchodného podielu alebo zlúčenie), o čom svedčia i nápory práce u notárov a obchodných súdov. A ako kyselina sa „prežrala“ aj do agendy slušnej likvidácie. Je smutné, že už aj „normálne“ firmy končia v sieti „Bielych koní“.
Logicky, každý v takejto situácii zvažuje pre a proti, a žiaľ mnohí i „naletia“ na „ bezpečné a rýchle fúzovačky“, ktoré sú v ponuke mnohých podnikavcov na internete. Žiaľ po fúzii sa mnohí čudujú tomu, že sú spájaní s inými nepoctivými podnikavcami (uvedené je viditeľné na úplnom výpise z obchodného registra). Samozrejme, aj polícia by mohla mať otázky, čo Vás spája/lo so spoločnosťou, do ktorej sa zlučujete (a zlúčilo sa do nej desiatky iných „všelijakých“ spoločností) pátrajúc po kontakte na konkrétnu osobu činorodú pre jednu zo zlúčených spoločností. Aj keď samotné zlúčenie akýchkoľvek firiem (s dlhmi, aj bez) nie je trestným činom, vyvoláva podozrenie (posúdenie či by mohlo byť zlúčenie firmy s dlhmi trestným činom uvediem v ďalšom blogu). Je to samozrejme aj nežiaduci jav v spoločnosti, ak korektne podnikajúca firma bez dlhov vôbec uvažuje nad svojím zrušením „takýmto spôsobom“.
Fúzie firiem treba sprísniť
Spätne sa vraciam k otázke, čo núti aj poctivých ľudí zrušovať svoje firmy bez dlhov formou „bieleho koňa“ (či už prevod podielu alebo zlúčenie) ? Odpoveď nachádzam v tom, že „normálne zrušenie“ v podobe likvidácie je až príliš komplikované a dlhé. Na proti tomu fúziou sa dá spoločnosti „zbaviť“ za týždeň.
Vychádza mi z toho „smiešny paradox“, že firma bez dlhov musí prejsť dlhým a komplikovaným procesom, aby mohla „zmiznúť zo sveta“. Na druhej strane firma s dlhmi „to vie stihnúť“ aj za týždeň. Ako riešenie sa mi „ponúka“ možnosť sťaženia podmienok fúzie, aby sa jednoducho spoločnosť s dlhmi nemohla „len tak vypariť“.
Ďalšou otázkou je, ako zabrániť tomu, aby poctiví podnikatelia nezrušovali svoje firmy bez dlhov v spolupráci s „bielymi koňmi“. Tým prakticky vrhajú, možno si neuvedomujúc, na seba a svoje podnikanie „zlé svetlo“. Takáto cesta nie je správna, ale asi „nemajú na výber“, keďže „klasické“ zrušenie je „komplikovaný a nekončený príbeh“.
Likvidáciu firmy treba zjednodušiť
Mojou odpoveď je uvoľnenie ťažkopádnych podmienok zrušovania tých spoločností, ktoré majú „čistí štít“. Prečo by ich zrušenie nemalo byť jednoduchšie, keď nemajú dlhy ?Mnoho slušných majiteľov obchodných podielov, podnikateľov a firiem bez dlhov by nemuselo skončiť v sieti „Bielych koní“.
Štát na jednej strane zaviedol daňové licencie, aby okrem iného (zvýšenie daní) prinútil majiteľov prázdnych schránok k ich zrušeniu, čo malo viesť aj k zlepšeniu v štatistických prehľadoch, o tom, kto naozaj podniká a kto naozaj vlastní len „neživú schránku“. Chápem takýto prístup, na druhej strane by bolo ale aj vhodné uľahčiť takýmto majiteľom neživých schránok bez dlhov ich zrušenie, aby sa nemuseli mnohí i nevedome uchyľovať k ich zrušeniu formou „bielych koní“.
„Čosi sa šeptá“, a možno od nového roku bude i vyššie spomenuté riešenie sprísnenia fúzii „pretavené do reality“. Čím je možno v súčasnosti vysvetlený i veľký objem fúzií na súdoch a notároch, nakoľko „každý to ešte chce stihnúť so starými podmienkami“.
