Zákon o registri partnerov verejného sektora nadobudol účinnosť už od 01.02.2017 a od vtedy prešiel rôznymi významnými úpravami v tomto článku by sme vám radi priblížil ideu tohto zákona.


Čo predchádzalo protischránkovému zákonu

Zákon o partneroch verejného sektora familiárne nazývaný “protischránkový zákon”  bol významným krokom k získaniu transparentnosti v tom, kam putujú verejné zdroje a kto má z obchodu s verejným sektorom najväčšie výhody. Protischránkovému zákonu predchádzalo zriadenie centrálneho registra zmlúv https://www.crz.gov.sk. Ten síce priniesol určitý pokrok a od jeho zavedenia je možné sledovať aké zmluvy sú podpísané, no vďaka nejasnej vlastníckej štruktúre mnohých “schránkových firiem”, podozrení z konfliktu verejných záujmov a mnohým kauzám bolo nevyhnutné ísť ďalej a prístúpiť ku komplexnejšiemu riešeniu. 

Protischránkový zákon rieši

  1. Financie z verejných rozpočtov, z eurofondov, od právnických osôb zriadených a financovaných z verejných zdrojov, financie z verejného zdravotného poistenia a v rámči štátnej a investičnej pomoci. 
  2. Verejné obstarávanie 
  3. Verejné licencie (napr. geologický zákon, energetika, atď.)
  4. Postúpené pohľadávky voči verejnému sektoru 
  5. Subdodávateľov partnerov verejného sektora


Zamerania protischránkového zákona

Zákon o registri partnerov verejného sektora na rozdiel od dovtedajšej právnej úpravy prekračuje zákon nad rámec verejného obstáravania. Financie vyplácané z verejných zdrojov, ktoré sa vyplácajú vo forme verejných obstáravaní totiž tvoria cca 20% z celkového objemu financií vyplácaných z verejných zdrojov. Protischránkový zákon sa netýka len finančných prostriedkov a nakladaním s nimi, ale vo všeobecnosti rieši aj majetok verejného sektora. 

Základná idea pri tvorbe protischránkového zákona

  1. Spoločenská objednávka - zákon, ktorý rieši odlev peňazí z verejných zdrojov celoplošne, nielen odlev peňazí cez VO 
  2. Odkrytie osôb prosperujúcich z obchodu s verejným sektorom - obchodovať s verejným sektorom môžu len firmy, ktoré odkryjú fyzické osoby, ktoré majú z obchodovania s verejným sektorom výhody - koneční užívatelia výhod. 
  3. Medzinárodné záväzky Slovenska, ktoré máme z EÚ, konkrétne 4. smernice AML - regulácia pred praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu 
  4. Kontrola úradníkov - zákon rieši aj zástupcov štátu. Pokuty a personálna zodpovednosť v osobnej rovine ak obchodovali s firmou, ktorá nie je v registri uvedená 
  5. Sankcie za nesplnenie povinností plynúcich zo zákona pre všetkých zúčastnených. Zákon rieši a dáva pomerne vysoké sankcie všetkým záčastneným. Viac napíšeme v samostatnom článku Povinnosti a sankcie plynúce z protischránkového zákona. 
  6. Uplatňuje sa de minimis prístup - teda povinnosť registrovať sa ako partner verejného sektora máte v prípade ak čerpáte zdroje v sume nad 100 000 eur jednorázovo resp. nad 250 000 eur v priebehu kalendárneho roka pri postupnom plnení. 

Register partnerov verejného sektora RPVS

Protischránkový zákon definuje vznik nového registra - registra partnerov verejného sektora, ktorý je vedený okresným súdom Žilina. V zmysle zákona každý partner verejného sektora, ktorý chce čerpať verejné zdroje musí prejsť verifikáciou KUV a zapísať sa do RPVS. Oprávnenie na zápis do RPVS má iba oprávnená osoba. V zmysle zákona môže byť oprávnenou osobou len advokát, banka, auditor daňový poradca alebo notár. Naša advokátska kancelária je teda v zmysle zákona oprávnenou osobou a môžeme pre vás zabezpečiť zápis do tohto registra.  Na webstránke: https://rpvs.gov.sk/rpvs/ si môžete pozrieť zoznam firiem už zapísaných do registra, resp. tých, ktoré majú povinnosť verifikácie.  

Do registra sa okrem partnera verejného sektora zapisujú aj koneční užívatelia výhod KUV - teda fyzické osoby, ktoré z obchodov s verejným sektorom majú úžitok. Dôležité je uviesť, že konečným užívateľom výhod nemusí byť priamo spoločník alebo akcionár spoločnosti. Môže ním byť aj tichý spoločník, ďalší subdodávateľ alebo iná osoba, ktorá partnera verejného sektora fakticky ovláda. Identifikácia konečného užívateľa výhod je našou úlohou a za jej správne určenie výhod zodpovedáme a ručíme. Za čo zodpovedáme a ručíme sa dočítate v samostatnom článku venovanom funkcií oprávnenej osoby.

Finančný limit pre povinnosť zápisu PVS do RPVS - de minimis prístup

V zákone sa uplatňuje de minimis prístup - teda povinnosť registrovať sa ako partner verejného sektora majú fyzické a právnické osoby len ak čerpajú verejné zdroje jednorázovo v sume nad 100 000 eur resp. nad 250 000 eur v kalendárnom roku v prípade opakovaných plnení. 

Povinnosť majú však aj osoby, ktoré kupujú majetok z verejného sektora nad 100 000 eur (napr. keď mesto predáva pozemky, či budovu). Dokonca stačí ak sa nadobúdajú len práva a nie samotné vlastníctvo (napr. ak verejný sektor prenajíma majetok v súčte nájomného nad 100 000 eur za rok).

Zápis do registra a splnenie povinností 

Ak aj vy ste partnerom verejného sektora a potrebujete si splniť vyššie uvedené povinnosti obráťte sa na nás. Služby zápisu do  vám vieme zabezpečiť  za  poplatok od 300 eur. Táto cena platí v prípade spoločností,  kde sú slovenskí spoločníci, ktorí sú zároveň aj konečnými užívateľmi výhod. V prípade komplikovanejších zahraničných štruktúr môže byť cena vyššia s poukazom na konkrétny prípad. 

 

Ak máte záujem o viac informácií zavolajte nám na tel. číslo: 0238 102 974 a dohodnime si osobnú konzultáciu.

 

MÁM ZÁUJEM O KONZULTÁCIU / CENOVÚ PONUKU / ZODPOVEDANIE OTÁZOK

 

 

Dočítali ste článok zo seriálu: Zákon o partneroch verejného sektora – protischránkový zákon, v ktorom boli publikované tieto články: 

Zákon o registri partnerov verejného sektorara

Partner verejného sektora

Register partnerov verejného sektora 

Oprávnená osoba na zápis do registra partnerov verejného sektora 

Konečný užívateľ výhod 

Sankcie a trestnoprávna zodpovednosť vyplývajúce z protischránkového zákona