Zrušenie firmy rýchlo a lacno. Ale s rizikom!

Zrušiť firmu možno viacerými spôsobmi. Môže to trvať dlho, aj krátko. Môže to byť drahé, aj lacné. Môže to byť komplikované, aj jednoduché. Ako všade, aj pri zrušení firmy platí, že za „skratky sa platí“. Inak povedané, zrušenie firmy môžu byť rýchle, lacné a jednoduché, ale nebude to „zadarmo“. Cenou za to je neistota toho, či všetko prebehlo tak ako malo a neexistuje riziko budúcich neželaných následkov. Toto riziko je právne a reputačné.

Na internete sú ponuky, kde Vás firmy zbavia rýchlo, jednoducho a lacno. Áno, avšak firmy Vás zbavia jej prepisom na inú osobu. Treba si však uvedomiť, že prepis firmy (v právnom jazyku prevod obchodného podielu) nie je zrušením firmy ani jej výmazom. Prepisom na inú osobu sa zbavíte len aktuálneho zápisu Vášho mena v Obchodnom registri. Firma je však naďalej zapísaná v registri a vzťahujú sa k nej povinnosti a starosti s ňou spojené.

Ako advokát, ktorý má dotyk s praxou pri zrušení firiem v rôznej podobe (nielen teoretik s absolvovaním titulu JUDr na túto tému), mám za to, že prepisom firmy na tretiu osobu sa podnikateľ dostáva do horšej pozície akú mal v čase pred jej prepisom.  Je pritom jedno, či pôjde o prípad firmy s dlhmi alebo bez dlhov. Prepisom si podnikateľ „vyrobí“ právne a reputačné riziko.

Trestný čin nekalej likvidácie

Právne riziko je spojené aj s existenciou trestného činu nekalej likvidácie. Zákonodarca mal zrejme dobrý úmysel, ale ten „nepretavil“ podľa môjho názoru správne do právnej normy. Logika konštrukcie tejto skutkovej podstaty mi „skrátka“ absentuje, pretože na biele kone sa prepisujú firmy s dlhmi. Nekalú likvidáciu však môže podstúpiť len firma bez dlhov s majetkom. Kto by teda prepisoval firmu s majetkom bez dlhov na bieleho koňa ? Áno, pri veľmi sofistikovanom zmýšľaní, sa podnikateľ môže zbaviť takejto firmy s majetkom bez dlhov (napr. očakávaná kontrola, budúci trest, prevenčne zbavenie sa firmy, zavedenie daňových licencií), avšak pri takomto sofistikovanom zmýšľaní asi nebude takýto podnikateľ voliť nie príliš sofistikovanú metódu prepisu firmy na bieleho koňa. Zákonodarca teda pochopil trh – „treba niečo robiť s prepisom firiem s dlhmi na biele kone“ – ale neurobil to správne. Výsledkom je „nefunkčný“ trestný čin, v praxi v minimálnej aplikácii, ak vôbec k nejakej (a to som nepoukázal až na „nemožné“ preukázanie špecifík úmyselného konania).  Jeho zavedenie bolo skôr marketingom ako riešením problému.

Iné trestné činy súvisiace so zrušením firmy

Oveľa väčšie právne riziko však už vnímam pri súvisiacich trestných činoch, akými sú poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, marenie konkurzného konania, skresľovanie hospodárskej evidencie, účtovníctva, porušenie pri správe cudzieho majetku, ...

Zbavovanie sa majetku firmy

Ak podnikateľ pred prepisom firmy s dlhmi vyprázdňuje majetok firmy spôsobom, kedy uhradzuje „spriaznené“ faktúry, tak poškodzuje (zvýhodňuje) veriteľov. Môže aj mariť konkurzné konanie, keďže konkurz ako právny inštitút slúži na pomerné uspokojovanie všetkých veriteľov (nielen niektorých). Podnikateľ  sa trestnoprávneho následku nezbaví tým, že firmu prepíše na tretiu osobu ( a teda ju uprace). Trestného činu sa dopustil bez ohľadu či bude firma prepísaná na tretiu osobu alebo nie. Ak by došlo k takéto konaniu podnikateľa, tak policajt by mal viesť stíhanie pre vyššie uvedené trestné činy.

Problémy s pokladňou pri zrušení firmy

Stav pokladne nesedí s reálnym stavom

V praxi sa ako advokát stretávam s prípadmi, kedy podnikateľ nereflektuje účtovný stav pokladne. Inak povedané, myslí si, že firma majetok nemá, ale účtovne a oficiálne je v pokladni vysoká hotovosť. V mnohých prípadoch je to spôsobené vyberaním peňazí z firemného účtu na vlastnú spotrebu. Účtovník nemá iný právny titul na zaúčtovanie, tak to účtuje ako výber do pokladne. Skrátka, peniaze sa v skutočnosti spotrebovali, ale účtovne sa nespotrebovali, stále sú evidované v pokladni.

Pri prepise firmy treba odovzdať pokladňu

Ak podnikateľ prepisuje firmu (aj bez dlhov) na tretiu osobu, mala by tretia osoba prevziať aj pokladňu. Ak sa tak nestane a podnikateľ nemá potvrdenie o prevzatí pokladne, tak tretia osoba môže požadovať od podnikateľa peniaze v pokladni, keďže sú to peniaze firmy a nie jeho peniaze. Vzniká problém, nakoľko firemné peniaze chýbajú, podnikateľ ich mal spravovať na účel podnikania firmy (nie na vlastnú spotrebu) a teda na podnikateľa môže „vyskočiť“ aj stíhanie za porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku (podnikateľ spravuje firemný = cudzí majetok).

Vysoká pokladňa predražuje likvidáciu

Hotovosť je súčasťou majetku firmy. Ak sa firma likviduje, tak majetok sa očistí od dlhov a zvyšok sa vyplatí podnikateľovi titulom podielu na likvidačnom zostatku. Ten je predmetom zdanenia. Vyššia pokladňa spôsobuje vyššie zdanenie.

Vysoká pokladňa bráni konkurzu

Pri podaní návrhu na začatie konkurzného konania je nevyhnutné dodať súdu aj zoznam majetku. Na zreteľ sa berie stav pokladne zachytenej v účtovníctve. Firma tak môže byť bez majetku s dlhmi, avšak pre vysokú pokladňu nemusí byť v predĺžení. Ak by došlo k vyhláseniu konkurzu, lebo sa nereflektoval stav pokladne, tak podnikateľ na seba prevzal extréme riziko, nakoľko správca by mal požadovať hotovosť z pokladne v zmysle pokladničnej evidencie. Z rizika sa stáva problém, pretože hotovosť nie je, ale mala byť.. a teda vznikajú otázky, čo sa s ňou stalo, na aký účel bola použitá, bola použitá legálne? Oprávnenú otázku tak pokladá správca, veriteľ, súd...

Asi žiadny podnikateľ nechce byť spájaný s osobou, ktorá na seba prevzala x spoločností s x problémami, dlhmi, kontrolami. Toto „spojenie“ je verejne dostupné, ľahko ho zistiť z úplného výpisu z obchodného registra, ktorý je verejne dostupný. Registre sú prepojené, všetko sa „vidí“. V konečnom dôsledku je jedno, či naozajstné prepojenie (rozumej skutková spolupráca)  nastala alebo nenastala. „Prvý dojem“ robí názor, mienku. Následné vysvetľovanie už tento dojem nenapraví, alebo len s veľkou námahou. Volá sa to reputácia, a tú podnikateľ pri použití „skratiek“ riskuje. 

Zrušenie firmy nie je len o výmaze z Obchodného registra. Len samotný výmaz je rýchly, jednoduchý aj lacný. Výmaz je však len korporačným aspektom zrušenia firmy. „V hre“ sú oveľa dôležitejšie aspekty ako daňový, účtovný, obchodnoprávny a v neposlednom rade trestnoprávny. Tieto aspekty pri zrušení firmy dominujú. Naopak pri zakladaní firmy dominuje obchodnoprávny, najmä korporačný aspekt so svojím registračným princípom.

Zrušenie firmy je komplexný právny problém, kde je nutné zohľadniť všetky aspekty. Až následne môže nastať výber správnej formy zrušenia firmy a nasledujúce právne úkony. Podobne ako u lekára, správna diagnóza vedie k správnej liečbe. A práve voľba najvhodnejšej formy zrušenia podnikania, posúdiac všetky aspekty, je podľa mňa tou najzložitejšou úlohou. Vybrať z mnohých možností (konkurz, malý konkurz, likvidácia, zrušenie ex offo, predaj firmy, ..) so zreteľom na „všetky pre a proti“ pre konkrétny individuálny prípad „dá zabrať“. Odraziť sa možno (nielen však) od stavu v pokladni. To môže determinovať (nielen však to) ďalší postup vo veci.

Vraciam sa tak na úvod tohto príspevku. Za každú „skratku“ sa platí. V prípade zrušenia firmy sú to vyššie uvedené riziká, ktorých neošetrenie môže spôsobiť nemalé problémy. Otázkou na záver teda ostáva, či tých 300 – 500,- Eur navyše za riadne zrušenie firmy bez „skratiek“ stojí za to. Myslím, že rozhodne áno. Inak sa podnikateľ vystavuje riziku vzniku problémov, ktoré ho budú stáť niekoľkonásobne viac. Ak budú vôbec už tie problémy riešiteľné..