banner
JUDr. Ján Marônek
JUDr. Ján Marônek - 20. apríla 2018

Súd už preveruje prvé podnety na nepravdivé zápisy do registra RPVS

Nový zákon o registroch partnerov verejného sektora je účinný už viac ako rok (účinný od 1.2.2018). V poslednom období sa roztrhlo vrece s podnetmi na nepravdivé zápisy konečných užívateľov výhod. Kto môže podať podnet a aké má na to dôvody? Ako súd skúma či je zápis v registri RPVS pravdivý?  Čo hrozí partnerom verejného sektora a ich štatutárom ak sa im preukáže nepravdivosť zápisu? Kto je za nepravdivosť zápisu v registri zodpovedný a kto musí niesť následky nesprávneho zápisu v registri RPVS? Odpovede na tieto otázky získate v tomto blogovom príspevku. 

V súvislosti s informáciami uvedenými v prílohe týždenníka Trend (Právo a advokácia) – bolo na súd podaných 16 podnetov.  Tie mali poukazovať na nepravdivé, prípadne neaktuálne zápisy do RPVS. V prípade, ak by bolo podnetu vyhovené, tak partner verejného sektora (firma) príde o prospech, ktorý získal „z obchodu“ s verejným sektorom. Mohlo ísť o verejnú zákazku, dotáciu, či akékoľvek iné plnenie, ktoré bolo získané od verejného sektora. V nadväznosti na to súd ukladá aj pokutu štatutárom do výšky 100 tis Eur, pričom oprávnená osoba ručí za jej zaplatenie. V neposlednom rade dochádza k výmazu firmy z registra, čo pre ňu v praxi znamená koniec „obchodu s verejným sektorom“. Sankcie sú teda naozaj „tvrdé“.

Na dodatok len uvádzam, že to nejde „obísť cez subdodávky“, kedy sa jedna firma zapíše do registra a táto dá subdodávku druhej…

V zmysle právnej úpravy je konečným užívateľom výhod skutočný, tzv. ekonomický vlastník firmy. Nemusí teda ísť výlučne o osobu, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri. To sa „môže pretaviť“ až do takej extrémnej polohy, kedy osoba zapísaná v obchodnom registri nemusí mať vôbec postavenie konečného užívateľa výhod (napr. firmu napíšem z dôvodu anonymity na manželku, ktorá figuruje v obchodnom registri len formálne, nakoľko sa riadi mojimi pokynmi). Zistenie konečných užívateľov výhod býva teda v praxi mimoriadne komplikované, nakoľko tými môžu byť napr. osoby, ktoré firme požičali peniaze (mimo bánk ako štandardných veriteľov), ďalej osoby, ktorým má firma vyplatiť peniaze (mimo štandardných obchodných vzťahov), ďalej záložní veritelia (mimo bánk), ktorí majú dosah na majetok firmy“ a tak môžu ovládať firmu, ďalej osoby, ktorým napr. firma vypláca vyrovnanie, ak obchodný podiel neprešiel na dedičov, a mnohé iné osoby, ktoré by mala oprávnená osoba svojou činnosťou zistiť. Bližšie o tom, kto všetko môže byť konečným užívateľom výhod sme napísali v tomto článku:  Zápis do registra RPVS – aký by mal byť postup oprávnenej osoby

Čo sa stane, ak nie sú koneční užívatelia výhod zapísaní v registri pravdivo, resp. všetci ?

„V skratke“ môžu nabehnúť sankcie ako uvádzam vyššie. Teda môže dôjsť k povinnosti vrátenia prospechu, ktorý firma od verejného sektora získala a uloženiu pokuty štatutárnemu orgánu. Taktiež dochádza k výmazu firmy z registra. Z týchto sankcií sa „možno len ťažko vysekať“, nakoľko zákon „prikazuje“ súdu uložiť sankciu ak je preukázaný nepravdivý či neúplný zápis v registri. Súd teda nemá možnosť úvahy, kedy môže od sankcie upustiť, neudeliť ju. Závažnejšia je však skutočnosť, že voči týmto rozhodnutia súdu sa nemožno odvolať, rozhodnutia sú teda konečné.

Na základe čoho súd skúma či zápis do RPVS je pravdivý, resp. úplný 

Na základe podnetu. Samozrejme, takýto podnet musí byť podaný relevantne, teda musí mať istú kvalitu a podozrenia/tvrdenia podávateľa by mali byť podložené aspoň indíciami, ktorých správnosť následne súd preveruje v konaní (dokazovanie).

Kto môže podať podnet na nepravdivý zápis v RPVS

V skratke hocikto: konkurencia, novinári, občianske združenia, bývalý aj súčasný zamestnanec, nespokojný obchodný partner, v neposlednom rade neúspešný uchádzač v súťaži pred verejným sektorom. Kľudne to môže byť aj subjekt, ktorý chce firmu vydierať (vie informácie, podnet nepodá, ak sa mu zaplatí). Sťažovateľ za podanie podnetu nič neplatí a ak bude jeho podnet vyhodnotený ako neopodstatnený, tak mu nič nehrozí. To môže práve „zvýšiť chuť“ tých, ktorých uvádzam vyššie. V praxi očakávam, že najčastejšími „relevantnými“ sťažovateľmi budú práve ľudia z interného prostredia firmy, jej utajení investori, tichí spoločníci, teda tí, čo majú/mali vplyv na firmu a z nejakého dôvodu bol od firmy „odstrihnutí“. Taktiež sa môže stať, že napríklad zamestnanec z ekonomického úseku získa vedomosť o interných finančných tokoch, ktoré môžu byť zneužité práve pre podanie kvalifikovaného podnetu.

Aké riziko predstavuje podnet pre firmu

Firma a jej oprávnená osoba musí preukázať, že údaje v registri sú úplné a pravdivé. V opačnom prípade „nabiehajú“ sankcie v zmysle vyššie uvedeného. Už samotné podanie podnetu vytvára na firmu tlak, nakoľko tá musí byť súdu súčinná, musí predkladať v spolupráci s oprávnenou osobou dôkazy, ktoré vyvrátia podnet, prípadne musia byť prítomné na prípadnom pojednávaní v danej veci na súde. POZOR, podnet možno podať aj na zápisy v minulosti, teda napr. 3 roky spätne, čo môže byť rizikom pre firmy, v ktorej došlo napr. k akvizícii, predaji podielu/či akcií. Nové vedenie firmy sa musí vysporiadať s pravdivosťou a úplnosťou zápisov do registra v minulosti.

Náš cieľ – minimalizovať riziká spojené so zápisom do registra RPVS

V našom tíme sa snažíme postupovať v zmysle účelu zákona. Možno mnohých klientov „zaťažujeme dopytmi na banky, účtovníctvo“, avšak v konečnom dôsledku to robíme v ich prospech. Eliminujeme tak riziko pre prípad podania podnetu, kedy chceme v záujme klienta preukázať konanie s odbornou starostlivosťou. To platí o to viac, že už v minulosti uskutočnené verifikácie nemožno dodatočne dopĺňať či meniť. Inak povedané, ak je podaný podnet na „minulý zápis“ do registra, tak možno argumentovať len dôkazmi uvedenými vo verifikačnom dokumente na základe ktorého sa predmetný zápis uskutočnil.

Zápis do RPVS a služby oprávnenej osoby – naša služba

Ak aj vy ste partnerom verejného sektora a potrebujete si splniť vyššie uvedené povinnosti obráťte sa na nás. Služby zápisu do RPVS s verifikáciou vám vieme zabezpečiť  za  poplatok od 300 eur.  Táto cena platí v prípade spoločností,  kde sú slovenskí spoločníci, ktorí sú zároveň aj konečnými užívateľmi výhod. V prípade komplikovanejších zahraničných štruktúr môže byť cena vyššia s poukazom na konkrétny prípad. 

Ak máte záujem o viac informácií zavolajte nám na tel. číslo: 0238 102 974 a dohodnime si osobnú konzultáciu.

Zdieľajte:

Mohlo by Vás zaujímať