Register partnerov verejného sektora

Register partnerov verejného sektora je nový register, ktorý vznikol v nadväznosti na zákon o partneroch verejného sektora, ktorý je familiárne nazývaný protischránkový zákon. Do tohto registra sa musia zapísať všetky subjekty vrátane ich subdodávateľov - partneri verejného sektora, ktoré chcú dostávať peniaze z verejných zdrojov v sumách nad 100 000 eur jednorázovo resp. nad 250 000 eur pri postupnom čerpaní v priebehu kalendárneho roka. 

Zároveň sa do registra zapisujú koneční užívatelia výhod KUV, teda fyzické osoby, ktoré majú z “obchodov” so štátom najväčší prínos. Zápisy do registra môže uskutočniť len oprávnená osoba na základe verifikačného dokumentu, ktorá za správnosť uvedených údajov zodpovedá a ručí. Ako sme písali v predchádzajom článku, aj naša advokátska kancelária je oprávnenou osobou, ktorá vás môže zapísať do registra RPVS. 

Úlohou registra je prispieť k zvyšovaniu transparentnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi najmä tým, že má za úlohu odkryť vlastnícke a riadiace štruktúry subjektov, ktoré “obchodujú" so štátom vrátane samosprávy resp. inak čerpajú verejné zdroje.  Inak povedané, v tomto registry by mali byť zapísaní skutoční koneční užívatelia výhod - teda nie len tí formálni (konečným užívateľom výhod nemusí byť ten, kto je zapísaný v ORSR).

Pre koho je register partnerov verejného sektora určený 

Register plní informačnú úlohu pre samotný verejný sektor. Ak je partner verejného sektora už v registri zapísaný, tak už nemá povinnosť túto skutočnosť opakovane preukazovať pred orgánmi verejnej moci (napr. ďalšími listinami). To hodnotíme veľmi pozitívne.  Oveľa dôležitejšia je však informácia o konečnom užívateľovi výhod = máme verejne dostupnú informáciu o tom, kto fakticky ovláda PVS, resp. poberá hospodársky prospech z obchodu medzi "jeho" PVS a verejným sektorom. 

Register je súčasne určený verejnosti, ktorá prostredníctvom neho môže sledovať a kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Ak máte informácie, že skutočným užívateľom výhod partnera verejného sektora nie je osoba, ktorá je v registry zapísaná, môžete podať kvalifikovaný podnet. Okresný súd v Žiline predmetný podnet prešetrí a vyvodí prípadnú zodpovednosť a vyvodí sankcie. 

Kto spravuje RVPS, kedy a ako vznikol 

Register partnerov verejného sektora spravuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Tento register vznikol v rovnaký dátum ako nadobudol účinnosť protischránkový zákon teda 1.2.2017. Registrujúcim úradom, ktorý vykonáva zápisy do tohto registra je Okresný súd Žilina. Návrhy na zápis do tohto registra môžu podávať len oprávnené osoby a to len elektronicky. Výnimkou je podanie kvalifikovaného podnetu, ktorý môže podať každý a to aj v papierovej podobe. Kto je v registri zapísaný si môžete pozrieť na jeho webom sídle tu:  https://rpvs.gov.sk/rpvs/

Aké údaje sa zapisujú do registra RPVS  

Údaje zapisované do RPVS v prípade fyzickej osoby: 

1. meno a priezvisko

2. bydlisko alebo miesto podnikania

3. identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené, inak dátum narodenia

4. zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike

5. údaje o oprávnenej osobe v rozsahu:

  • meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu,
  • názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu.

Údaje zapisované do RPVS v prípade právnickej osoby: 

1. názov a obchodné meno

2. sídlo

3. právna forma

4. identifikačné číslo organizácie, ak bolo pridelené

5. zoznam konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia, štátna príslušnosť a údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike,

6. zoznam verejných funkcionárov vykonávajúcich funkciu v Slovenskej republike,7) ktorí sú súčasťou vlastníckej štruktúry alebo riadiacej štruktúry partnera verejného sektora,

7. údaje o oprávnenej osobe v rozsahu:

  • meno a priezvisko, bydlisko alebo miesto podnikania, identifikačné číslo organizácie, ak ide o fyzickú osobu,
  • názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ak ide o právnickú osobu.

Údaje zapisované do RPVS v prípade ak ide o emitenta cenných papierov 

1. Členovia vrcholového manažmentu. V tomto prípade sa miesto konečných užívateľov výhod sa do registra zapisujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu,

2. Konečný užívateľ výhod v prípade ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25% z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti 

Kto má oprávnenie na zápis partnera verejného sektora do RPVS 

Zápis do RPVS môže vykonať len oprávnená osoba a to len elektronicky. V zmysle protischránkového zákona sú oprávnenými osobami len advokát, banka, auditor, daňový poradca alebo notár. Teda ide o “profesistov - odborníkov, ktorý z titulu svojej odbornosti majú najväčšiu šancu rozpliesť vlastnícke štruktúry a určiť skutočných konečných užívateľov výhod.  

Samotnému zápisu do RPVS predchádza verifikácia konečného užívateľa výhod a príprava verifikačného dokumentu.  Zákon je veľmi "ostrý" v tom, že na oprávnenú osobu prenáša veľkú mieru zodpovednosti a obrovské sankcie v prípade, ak zle určí konečného užívateľa výhod. Vďaka vysokej zodpovednosti a sankciám pre oprávnené osoby, o ktorých viac píšeme v článku Oprávnená osoba - jej kompetencie, zodpovednosť, povinnosti a sankcie  sa môžeme domnievať, že oprávnené osoby urobia všetko pre určenie skutočných KÚV a pomôžu k získaniu transparentnosti pri nakladaní s verejnými zdrojmi, čo je v záujme nás všetkých.   

Protischránkový zákon vyžaduje pravidelné verifikácie 

Protischránkový zákon myslí i na “účelové zmeny v končenom užívateľovi výhod”.  Ak by bola verifikácia konečného užívateľa výhod jednorázovou záležitosťou, mohlo by pred podpisom zmluvy a napr. 5 ročnom kontrakte prísť k verifikácii a určeniu správneho užítaveľa výhod X. Pol roka po podpise zmluvy so štátom by sa však mohol stať konečným užívateľom výhod subjekt Y a ten čerpal výhody z “obchodovania so štátom” po dobu 4,5 roka bez toho aby bol verejne známy a identifikovaný.  

Na vyššie uvedený príklad zákonodarca myslel a práve z tohto dôvodu zákon neostáva len pri prvotnej identifikácií konečného užívateľa výhod. Zákon požaduje pravidelnú identifikáciu a to vždy, keď nastane verifikačná udalosť napr. v súvislosti s plnením zo zmluvy, uzatvorením novej zmluvy, či podpisu dodatku v zmluve. Práve z tohto dôvodu si teda treba uvedomiť že partneri verejného sektora budú spolupracovať so svojim oprávnenými osobami pomerne dlhé obdobie a mali by si vyberať zodpovedne, nie len prvoplánovo. 

Ako sa určuje konečný užívateľ výhod 

Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje verifikačným dokumentom, v ktorom oprávnená osoba odôvodní, na základe akých informácií a akým postupom identifikovala konečného užívateľa výhod alebo overila identifikáciu konečného užívateľa výhod. Uvedie vlastnícku štruktúru a riadiacu štruktúru partnera verejného sektora.

Ak je ním právnická osoba, uvedie údaje podľa § 4 ods. 3 písm. f), ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie. V prípade partnera verejného sektora podľa § 4 ods. 4 preukáže, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené, a vyhlási, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu. Verifikačný dokument je verejne dostupný v registri – zverejnenie verifikačného dokumentu nie je porušením obchodného tajomstva ani bankového tajomstva.

Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri. Protischránkový zákon je pomerne “ostrý” a v prípade uvedenia nepravdivých informácií hrozia “tvrdé” tresty pre všetkých zúčastnených. Pozrite si náš článok : Sankcie uplatňované pri protischránkovom zákone pre všetkých zúčastnených. 

Lehoty na zápis partnera verejného sektora do RPVS   

Lehoty na zápis do RPVS pre zmluvy uzatvorené pred 1.2.2017 

Ak čerpáte verejné zdroje a zmluvu ste podpísali pred účinnosťou zákona, teda pred 1. februárom 2017 musíte si povinnosť verifikácie a zápisu do RPVS splniť do 31.7.2017. Nesplnenie tejto povinnosti bude pravdepodobne viesť k odstúpeniu od zmluvy a neplneniu záväzkov, preto neriskujte a túto povinnosť si určite splňte čím skôr.  

Lehoty na zápis do RPVS pre zmluvy uzatvorené po 1.2.2017  

Ak ste konečným užívateľom výhod podľa zákona o VO tak si musíte splniť povinnosť registrácie do 31.7.2017. Ak chcete podpísať novú zmluvu s verejným sektorom a nie ste zapísaný v registri konečných užívateľov výhod podľa zákona o VO, tak máte povinnosť sa verifikovat a zapísať do RPVS pred podpisom danej zmluvy - teda obratom.  

Poplatky za zápis firmy do RPVS sa registru neplatia

V súvislosti so zápisom firmy do RPVS sa neplatia štátu žiadne súdne poplatky, ako to je napr. pri zápisoch obchodného registra, čo je pre partnerov verejného sektora pozitívna správa. Na druhej strane vznikla partnerom verejného sektora povinnosť verifikácie a využívania služieb oprávnených osôb. 

Zápis do RPVS a služby oprávnenej osoby - naša služba

Ak aj vy ste partnerom verejného sektora a potrebujete si splniť vyššie uvedené povinnosti obráťte sa na nás. Služby zápisu do RPVS s verifikáciou vám vieme zabezpečiť  za  poplatok od 300 eur.  Táto cena platí v prípade spoločností,  kde sú slovenskí spoločníci, ktorí sú zároveň aj konečnými užívateľmi výhod. V prípade komplikovanejších zahraničných štruktúr môže byť cena vyššia s poukazom na konkrétny prípad. 

Ak máte záujem o viac informácií zavolajte nám na tel. číslo: 0238 102 974 a dohodnime si osobnú konzultáciu.