banner
JUDr. Ján Marônek
JUDr. Ján Marônek - 27. augusta 2018

10 najdôležitejších zmien v novele zákona o registri partnerov verejného sektora v roku 2018

V súčasnosti sa dostala do pripomienkového konania významná novela o registri partnerov verejného sektora. Jej predloženie je reakciou na potreby praxe, ktorá si vyžadovala modifikáciu pomerne nového zákona účinného od roku 2017), ktorý zaviedol nový spôsob kontroly podnikateľských subjektov, ktoré obchodujú so štátom a štátnymi orgánmi. Po viac ako jednom roku fungovania RPVS vznikalo množstvo situácii, pri ktorých si nevedeli rady ani oprávnené osoby ani pracovníci ministerstva spravodlivosti či Okresného súdu Žilina ako registrujúceho orgánu. V tomto článku Vám priblížime 10 najvýznamnejších úprav, ktoré novela zákona o RPVS z roku 2018 prináša. 

Úvodom článku by sme Vás radi upozornili, že predložená novela je iba „konceptom“ a jej konečná verzia, o ktorej sa bude hlasovať a ktorú budú schvaľovať poslanci NRSR sa môže líšiť od verzie, z ktorej vychádza tento článok.  Informácie uvedené v tomto článku sú predbežné a pri vstupe novely do účinnosti je potrebné sa s ustanoveniami, ktoré priniesla oboznámiť, resp. Vás s nimi radi oboznámime  v našej AK.

Najvýznamnejšie zmeny, ktoré sú navrhnuté v novele zákona o RPVS sú nasledovné: 

1.) Spresnenie spôsobu určenia hodnoty zmluvy, z ktorej vyplývajú plnenia, ktorých úhrn ak prekročí sumu 250 000,- EUR, je osoba, ktorej sa plní považovaná za partnera verejného sektora.

V terajšej právnej úprave je určené, že partnerom verejného sektora je okrem iného aj osoba, ktorej majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky prevyšujúce sumu 100 000,- EUR alebo ak takéto prostriedky prevyšovali v úhrne 250 000,- EUR. Zákonodarca sa rozhodol v novej úprave upresniť spôsob určovania hodnoty zmluvy, ktorej úhrn plnení zo strany štátu ma byť viac ako 250 000,- EUR.

Pre určenie hodnoty zmluvy treba brať do úvahy nasledujúce:

  1. a) všetky hodnoty plnenia sa použijú bez DPH
  2. b) u spoluvlastníkov sa prijímaná hodnota plnenia rozpočíta podľa veľkosti podielov spoločníkov
  3. c) u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty podľa rôznych zmlúv nesčítavajú
  4. d) pri určení hodnôt majetku, práv k majetku alebo iných majetkových práv sa použije finančnými prostriedkami vyjadrená protihodnota, ktorú je podľa zmluvy partner verejného sektora povinný poskytnúť,
  5. e) opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy, vrátane fikcie trvania zmluvy určenej podľa písmena f),
  6. f) u zmluvy na dobu určitú s možnosťou jednostranného predĺženia, že k predĺženiu zmluvy dôjde,
  7. g) u zmluvy na dobu neurčitú, že k jej ukončeniu nedôjde počas päť rokov od jej účinnosti,
  8. h) u zmluvy, ktorá obsahuje zákonné alebo zmluvné dôvody na jej predčasné ukončenie že tieto dôvody nenastanú,
  9. i) u zmluvy umožňujúcej navýšenia pôvodne predpokladanej hodnoty, že k navýšeniu hodnoty dôjde,
  10. j) u zmluvy majúcej rámcový charakter, že k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt dôjde; ak nie je predpokladaný alebo určiteľný žiadny rámec prijímaných hodnôt, má sa za to, že hodnota zmluvy prekračuje hodnotu podľa odseku 2,
  11. k) najvyššia možná hodnota plnenia podľa zmluvy bude poskytnutá,
  12. l) zmluvné alebo zákonné sankcie sa nezohľadňujú,
  13. m) ak zo zmluvy nie je zrejmé a ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemožno predpokladať, či hodnota plnenia prekročí hodnotu podľa druhého alebo tretieho odseku, vzniká povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora pred momentom plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu uvedenej hodnoty; to neplatí, ak ide o štátnu alebo investičnú pomoc, pri poskytnutí ktorých povinnosť zápisu vzniká bez ohľadu na hodnotu plnenia.“

2.) Vypustenie definície „vrcholného manažmentu“ pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácii podľa osobitného predpisu.

Súčasná právna úprava vyžaduje pri vyššie uvedených emitentoch cenných papierov, aby sa do zoznamu konečných užívateľov výhod zapísali členovia vrcholného manažmentu, ktorých zákon o RPVS definuje ako: „štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. To neplatí, ak má akákoľvek fyzická osoba právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania alebo inej činnosti spoločnosti podľa predchádzajúcej vety; v takom prípade sa do registra zapisuje konečný užívateľ výhod“. Definíciu vrcholného manažmentu zákonodarca zo zákona vylúčil, čím nechal na uvážení oprávnených osôb, ktorú osobu z vrcholného manažmentu považovať za konečného užívateľa výhod. Uvedené poskytuje výhodu najmä v tom, že podľa novely by nemalo byť potrebné zapisovať ako partnerov verejného sektora napríklad vedúcich zamestnancov, nakoľko ich partner verejného sektora s celosvetovou pôsobnosťou, ktorý je vyššie spomínaným emitentom cenných papierov môže mať veľmi veľké množstvo.

3.) Možnosť neuvedenia údajov o bydlisku konečného užívateľovi výhod

Novela zákona o RPVS pripúšťa možnosť neuvádzania trvalého bydliska konečných užívateľov výhod a namiesto toho sa má uviesť údaj o sídle alebo mieste podnikania v prípade, ak existujú objektívne odôvodnené okolnosti, pre ktoré by mohlo zverejnenie trvalého pobytu ohroziť bezpečnosť alebo zasiahnuť do práv na ochranu osobnosti jeho alebo jemu blízkych osôb. Objektívna okolnosť musí byť preukázaná vo verifikačnom dokumente.

Otázne je ako bude „objektívne okolnosti“ posudzovať Okresný súd Žilina a kedy je možné určiť, že zápis osoby môže objektívne ohroziť jej bezpečnosť a ochranu osobnosti a kedy môže byť pocit o ohrození bezpečnosti z objektívneho pohľadu nie na toľko vážny, aby spĺňal požiadavky pre vyššie spomínaný postup zápisu údajov. Nakoľko pocit bezpečnosti a škála pocitu ohrozenia je u každej osoby rôzna a pocit bezpečia resp. nebezpečia vyplýva z vlastných vnemov osôb, ktoré sú ovplyvňované rôznymi faktormi je veľmi ťažké určiť, či ide o natoľko vážne ohrozenie bezpečnosti, že je potrebné osobitne postupovať, taktiež registrujúci orgán nemusí správne vyhodnotiť rozsah ohrozenia osoby a následne konštatovať ohrozenie ako nie na toľko vážne, aby bydlisko osoby nebolo v registri partnerov verejného sektora zaznamenané, pričom takéto hodnotenie môže vyplývať z posúdenia zamestnanca registrujúceho orgánu, ktorý napriek doloženiu podkladov, ktoré preukazujú situáciu ako ohrozenie bezpečnosti, vyhodnotí situáciu ako zveličovanie reálnych skutočností zo strany zapisovanej osoby.

4.) Možnosť overovania konečného užívateľa výhod nad rámec povinností.

Súčasné znenie zákona o RPVS udeľuje povinnosť oprávnenej osobe vykonávať overenie údajov konečného užívateľa výhod, ak nastanú zákonom predpokladané okolnosti. V rámci novely predloženej na pripomienkovanie bola zahrnutá možnosť overenia identifikácie konečného užívateľa výhod nielen pri vzniku okolností, ktoré vytvárajú povinnosť overovania, ale aj ľubovoľne podľa uváženia oprávnenej osoby. Inak povedané okrem podmienok uvedených v §11 ods. 2 zákona o RPVS, kedy je oprávnená osoba povinná overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod, umožňuje novela oprávnenej osobe overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod kedykoľvek.

5.) Určenie presného dňa, do ktorého má oprávnená osoba povinnosť oznámiť registrujúcemu orgánu overenie konečného užívateľa výhod.

Medzi najvýznamnejšie ustanovenia, ktoré prináša predložená novela o RPVS, patrí nový odsek zahrnutý do §11 zákona o RPVS, ktorý špecifikuje termín, do ktorého musí oprávnená osoba zaslať registrujúcemu orgánu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod.

Ak oprávnená osoba pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod zistí, že nedošlo k zmene konečného užívateľa výhod, je povinná zaslať registrujúcemu orgánu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod najneskôr do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka.

Súčasné znenie zákona o RPVS síce ustanovuje povinnosť overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod k 31. decembru príslušného kalendárneho roka, ale neurčuje presný termín, do ktorého je potrebné o overení informovať registrujúci orgán, čo spôsobovalo komplikácie nie len oprávneným osobám ale aj registrujúcemu orgánu, ktorý bol zahltený podnetmi a otázkami, dokedy je potrebné overenie identifikácie odoslať.

6.) Zodpovednosť členov štatutárneho orgánu partnera verejného sektora za uvedenie nesprávnych alebo neúplných údajov pri zápise.

Podľa účinného znenia zákona o RPVS je zodpovedný každý člen štatutárneho orgánu partnera verejného sektora za nesprávne alebo neúplné uvedenie údajov konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora pri ich zápise do RPVS, ak nie je splnená povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa zákona alebo ak sa poruší zákaz týkajúci sa vylúčenia oprávnenej osoby z vykonania služieb pre konkrétneho partnera verejného sektora. V prípade porušenia povinnosti hrozí každému členovi štatutárneho orgánu pokuta vo výške od 10 000,- EUR až do 100 000,- EUR.

Podľa novej právnej úpravy za vyššie uvedené porušenie povinností nezodpovedá každý z členov štatutárneho orgánu ale členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú spoločne a nerozdielne.

7.) Nová sankcia pre prípad ak registrujúci orgán vykoná výmaz z dôvodov uvedeného v Zákone o RPVS 

Jedným z nových ustanovení je aj sankcia ukladaná pri výmaze partnera verejného sektora, ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukázal, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné alebo ak registrujúci orgán právoplatne uložil pokutu za nesplnenie povinnosť podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v stanovenej lehote. Sankciou za uvedené porušenie povinností je zákaz zápisu partnera verejného sektora do RPVS po dobu troch rokov od výmazu.

8.) Udelenie voľnosti súdu pri dokazovaní v konaní o pokute a v konaní, v ktorom súd preveruje pravdivosť a úplnosť údajov (§12 Zákona o RPVS).

Registrujúci orgán môže vo vyššie uvedených konaniach výnimočne vykonať aj také dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak je to nevyhnutné na zistenie skutkových okoľností; najmä môže aj bez nariadenia pojednávania nariadiť vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup registrujúceho orgánu v konaní.

9.) Vyriešenie otázky, či môže vykonávať advokát činnosť oprávnenej osoby pre klienta, ktorý je jeho dlhodobým „paušálnym“ klientom

Počas fungovania registra partnerov verejného sektora vznikla otázka, či môže advokát, ktorý poskytuje komplexné právne služby klientovi, poskytovať tomuto klientovi aj služby spojené s RPVS ako oprávnená osoba, nakoľko v ustanoveniach zákona o RPVS účinných v súčasnosti platí, že oprávnenou osobou nemôže byť osoba, ktorá „má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.“

Je však nelogické, aby klient, ktorý má dlhodobú spoluprácu s advokátom vyhľadával pre potreby zápisu do RPVS iného advokáta, resp. inú osobu. Navyše dlhodobo spolupracujúci advokát pozná obchodnú spoločnosť svojho klienta pomaly lepšie ako sám klient, a teda má  o spoločnosti (partnerovi verejného sektora) oveľa väčší prehľad ako by mala osoba poverená ako oprávnená osoba pre zápis do RPVS.

Uvedenú situáciu rieši novela zákona o RPVS tak, že vyššie uvedeným personálnym alebo majetkovým prepojením po novom nie je vzťah partnera verejného sektora a oprávnenej osoby pri výkone činnosti oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov. Osobitným predpisom sa rozumie napríklad Zákon o advokácii.

10.) Prechodné ustanovenia určujú oprávneným osobám povinnosť do 31.03.2019 zosúladiť údaje v RPVS

Podľa prechodných ustanovení novely zákona o RPVS sú oprávnené osoby povinné zosúladiť údaje v RPVS do 31.03.2019 tak, aby register obsahoval údaje zoznamu konečných užívateľov výhod v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, dátum narodenia, rodné číslo, ak bolo pridelené, druh a číslo dokladu totožnosti, štátna príslušnosť, údaj, či konečný užívateľ výhod je verejným funkcionárom vykonávajúcim funkciu v Slovenskej republike.

Údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod, rodné číslo, druh a číslo dokladu totožnosti sú súčasťou neverejnej časti registra.

Nemožnosť odvolať sa voči rozhodnutiu registrujúceho orgánu novela nerieši 

Novela zákona o RPVS upravuje jedno z najviac kritizovaných ustanovení, najmä to, ktoré určovalo povinnosť overovania údajov zapísaných v RPVS ale neustanovovalo termín, do ktorého je potrebné údaje registrujúcemu orgánu zaslať.

Niektoré otázky, ktoré verejnosť žiadala upraviť bola aj nemožnosť odvolania voči rozhodnutiam registrujúceho orgánu. Na túto požiadavku zákonodarca nezareagoval. Práve naopak a k sankciám za porušenie niektorých povinností pridal ešte sankciu vo forme zákazu zápisu osoby do RPVS po dobu troch rokov od núteného výmazu.

Na záver je dôležité zvýrazniť, že spomínané zmeny v registri partnerov verejného sektora sú v čase písania tohto článku v štádiu medzirezortného pripomienkovania. Finálne znenie novely tak môže byť odlišné oproti zneniu, z ktorého vychádzal tento článok. Určite Vás však budeme o finálnej podobe novej informovať v ďalších článkoch. 

Zápis do RPVS a služby oprávnenej osoby – naša služba

Ak aj vy ste partnerom verejného sektora a potrebujete si splniť vyššie uvedené povinnosti obráťte sa na nás. Služby zápisu do RPVS s verifikáciou vám vieme zabezpečiť  za  poplatok od 300 eur.  Táto cena platí v prípade spoločností,  kde sú slovenskí spoločníci, ktorí sú zároveň aj konečnými užívateľmi výhod. V prípade komplikovanejších zahraničných štruktúr môže byť cena vyššia s poukazom na konkrétny prípad. 

Ak máte záujem o viac informácií zavolajte nám na tel. číslo: 0238 102 974 a dohodnime si osobnú konzultáciu.

 

 

 

Zdieľajte:

Mohlo by Vás zaujímať