11 významných zmien v registri partnerov verejného sektora - novela 2019

1. Zápis údajov o trvalom bydlisku konečného užívateľa výhod (KUV)
2. Dobrovoľná registrácia
3. Určenie dátumu do kedy musí byť vykonaná verifikácia údajov k 31.12. kalendárneho roka
4. Posudzovanie v prípade určovania správnosti zapísaných údajov registrujúcim orgánom
5. Zavedenie materiálneho korektívu
6. Zákaz zápisu do RPVS
7. Zápis vrcholového manažmentu
8. Upresnenie pojmu zmluva resp. uzatváraná zmluva
9. Upresňovanie určovania hodnoty plnenia zo zmluvy
10. Zúženie okruhu osôb považovaných za PVS (v súvislosti s verejnou správou)
11. Zodpovednosť štatutárneho orgánu za škodu

Po množstve pripomienok, ktoré niektoré boli avšak niektoré žiaľ neboli nakoniec do novely zapracované bol dňa 27.06.2019  schválený Zákon č. 241/2019 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako novela“). Novela bola vyhlásená dňa 31.07.2019 a do účinnosti vstúpi dňa 01.09.2019 okrem niektorých ustanovení, ktoré nadobúdajú účinnosť až 01.11.2019. Tu je 11 významných zmien, ktoré novela priniesla.

V súčasnosti je vo všeobecnosti veľmi citlivou témou ochrana osobných údajov, čo sa taktiež premietlo aj do úpravy Zákona o RPVS, konkrétne do úpravy zverejňovania údajov trvalého bydliska konečného užívateľa výhod (ďalej ako „KUV“), pre prípad ak by mohlo zverejnenie trvalého bydliska KUV ohroziť jeho bezpečnosť alebo zasiahnuť do jeho práv na ochranu osobnosti. Pre tento účel zaviedla novela možnosť zapísania miesta podnikania alebo sídla partnera verejného sektora (ďalej ako „PVS“) namiesto trvalého bydliska KUV. Samozrejme zápis napr. sídla spoločnosti namiesto trvalého bydliska KUV bude možné iba v prípade okolností osobitného zreteľa, t. j. okolnosti, ktoré majú objektívne vytvárať ohrozenie bezpečia zapisovanej osoby alebo by mohli akýmsi spôsobom zasahovať do jej práv na ochranu osobnosti. Tieto okolnosti musia byť preukázané. Okolnosti pre ktoré oprávnená osoba neuviedla trvalé bydlisko osoby musí uviesť v čestnom vyhlásení, ktoré prikladá ako povinnú prílohu pri zápise PVS do RPVS.

Podľa starého znenia zákona o RPVS bolo možné vykonať overenie údajov zapísaných v RPVS iba:

• v súvislosti s podaním návrhu na zápis zmeny konečného užívateľa výhod
• pri svojom zápise ako oprávnenej osoby do registra
• k 31. decembru kalendárneho roka
• v súvislosti s uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou, a to nie skôr ako päť dní pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou
• v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1 000 000 Eur za 30 dní, a to nie skôr ako päť dní pred plnením zo zmluvy

V zákone o RPVS avšak absentovala možnosť vykonania overenia dobrovoľne mimo udalostí predpokladaných zákonom. Podľa nového znenia je možné vykonať overenie údajov konečného užívateľa výhod kedykoľvek. Toto overenie je čisto na dobrovoľnej báze. Vyššie uvedené povinnosti vykonania overenia zostali zachované.

Poznámka: Ustanovenia, ktoré zavádzajú dobrovoľnú verifikáciu nadobúdajú účinnosť až 01.11.2019.

Pre verifikáciu k 31. decembru kalendárneho roka zákon neurčoval konkrétny dátum do kedy je potrebné vykonať verifikáciu údajov. Novela ustanovila konkrétny termín do ktorého je potrebné vykonať overenie KUV. Toto overenie je po novom potrebné vykonať najneskôr do 28.02. kalendárneho roka.

V prípade podania podnetu voči správnosti údajov partnera verejného sektora zapísaných v RPVS vychádzal súd z údajov zapísaných v RPVS v čase priebehu konania. V praxi sa tak konaniu dalo jednoducho vyhnúť a to tak, že sa PVS v prípade začatia konania z RPVS dobrovoľne vymazal. Po novele bude súd pri posudzovaní predmetnej veci vychádzať zo stavu z času, kedy bol podaný podnet. Novela pre výnimočné prípady zavádza taktiež právo súdu vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli. 

Zákon o RPVS bol novelizovaný taktiež v časti týkajúcej sa ukladania sankcii za porušenie predpisov zákona o RPVS. Po novom, ak by došlo k porušeniu zákona, pričom závažnosť porušenia by bola nepatrná, tak súd síce vysloví vinu, avšak neudelí žiaden trest (sankciu). Do novely žiaľ nebola zapracovaná pripomienka, ktorá poukazovala na absenciu opravného prostriedku voči uloženiu pokuty alebo voči výmazu z RPVS, čo podľa nášho názoru nezabezpečuje dostatočnú ochranu práv osôb zúčastnených na registrácii do RPVS

V prípade, ak PVS hodnoverne nepreukáže pravdivosť a úplnosť zapísaných údajov v RPVS, súd rozhodne o výmaze PVS z RPVS, pričom  po novom PVS nemôže byť po takomto výmaze opätovne zapísaný počas obdobia nasledujúcich 2 rokov. Takýto zákaz zápisu sa uplatňuje aj na PVS, ktorý sa dobrovoľne vymazal ešte pred tým ako o výmaze stihol rozhodnúť súd. Príklad: voči PVS začal súd konanie, ktorého cieľom je zistenie (dokázanie), či sú údaje  o KUV zapísané v RPVS pravdivé a úplné. PVS si je vedomí, že údaje nie sú zapísané správne, tak sa rozhodne, že sa z RPVS dobrovoľne vymaže počas konania. V prípade rozhodnutia súdu, ktorým potvrdí, že v čase podania podnetu neboli zapísané správne údaje o KUV, síce nebude súd môcť vymazať PVS (po právoplatnosti rozhodnutia) z RPVS, pretože sa dobrovoľne vymazal, ale bude môcť uložiť tomuto subjektu zákaz zápisu do RPVS po dobu ďalších 2 rokov. Samozrejme, vyššie uvedený zákaz výmazu sa neuplatňuje na PVS, ktoré sa z RPVS vymazali dobrovoľne (s prihliadnutím na vyššie uvedený odsek).

Novela taktiež rieši problém, ktorý sa týkal PVS, ktorý mali rozsiahlu radiacu štruktúru. Ak žiadna fyzická osoba nespĺňala základné kritéria definície konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu (Zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu) , za konečného užívateľa výhod takéhoto PVS sa považovali členovia jeho vrcholového manažmentu. Nakoľko pojem vrcholový manažment je všeobecným pojmom, spôsobovalo takéto znenie zákona v prípade veľkých obchodných spoločností z rozsiahlou riadiacou štruktúrou (rozsiahlym vrcholovým manažmentom) povinnosť zápisu všetkých týchto osôb. K predmetnému ustanoveniu sa zaviedla (pripojila) definícia vrcholového manažmentu, podľa ktorej sa za člena vrcholového manažmentu považujú členovia štatutárneho orgánu. 

V súvislosti s uvedeným vznikla pre PVS, ktoré majú v RPVS zapísaných všetkých členov vrcholového manažmentu povinnosť zosúladiť zápis údajov s novým znením Zákona o RPVS, a teda zapísať ako KUV iba členov štatutárneho orgánu. Túto povinnosť si musia PVS splniť najneskôr do 29.02.2019.

Podobnou zmenou prešiel aj zápis konečných užívateľov výhod PVS, ktorí sú emitentmi cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu. V prípade týchto PVS sa namiesto KUV zapisujú členovia ich štatutárneho orgánu ( v prípade ak sú na to splnené podmienky predpokladané zákonom). Oprávnená osoba pri zápise členov štatutárneho orgánu nemusí zapísať údaje o ich trvalom bydlisku, ale môže namiesto tohto údaju zapísať sídlo PVS, pričom nemusia byť splnené podmienky uvádzané v bode 1.).

Zavádza sa definícia pojmu zmluva, podľa ktorej sa zmluvou  rozumie zmluva alebo iný právny úkon, na základe ktorého partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. S pojmom zmluva taktiež úzko súvisí aj vymedzenie doby, počas ktorej  musí byť PVS zapísaný v RPVS. PVS musí byť zapísaný v RPVS počas trvania zmluvy , pod čím sa rozumie doba , kedy PVS prijíma od štátu finančné prostriedky, majetok alebo iné majetkové hodnoty.

Novela Zákona O RPVS prináša taktiež nové ustanovenie (konkrétne ods. 4 v §2 zákona o RPVS), ktorý v štrnástich bodoch (rozumej písm. a) – n)) upresňuje ako určovať hodnotu plnenia zo zmluvy. Ako príklad možno uviesť písm. a) spomínaného odseku, podľa ktorého sa suma plnenia určuje bez DPH. Zámerne poukazujeme na toto ustanovenie, pretože v minulosti prichádzalo často k rozdielom v aplikačnej praxi kedy jeden orgán štátnej správy v tej istej veci posudzoval sumu plnenie s DPH a druhý sumu plnenia bez DPH.

Novela prináša jasnejšie vymedzenie PVS, a to tým spôsobom, že zužuje okruh osôb, ktoré sa za PVS považujú. Podľa novely partnerom verejného sektora nie je:

- subjekt verejnej správy. Subjektom verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre Európsku úniu, a to:      

•  v ústrednej správe,
•  v územnej samospráve,
• vo fondoch sociálneho poistenia a fondoch zdravotného poistenia. - verejný podnik; to neplatí, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu (Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní) s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota prevyšuje hodnotu plnenia v prípade ak ide o jednorazové plnenie – sumu 100 000€ alebo ak ide o viaceré plnenia spolu sumu 250.000€.

Novelou došlo tiež k úprave zodpovednosti štatutárneho orgánu za zaplatenie pokuty. Výška pokuty zostala zachovaná – od 10.000€ do 100.000€. Novelou sa doplnilo, že členovia štatutárneho orgánu zodpovedajú za zaplatenie uloženej pokuty spoločne a nerozdielne. Príklad: PVS, ktorého štatutárnemu orgánu je uložená pokuta, má 4 členov štatutárneho orgánu. Pri platení pokuty ručia za jej zaplatenie všetci 4 členovia štatutárneho orgánu, pričom zaplatením jedného z nich zaniká aj záväzok ostatných, resp. každí zo štatutárov môže zaplatiť časť podľa toho ako sa dohodnú, avšak vo výsledku musia zaplatiť celú uloženú čiastku. Nové ustanovenie prináša aj ďalšie pravidlo, a to konkrétne pravidlo pri ukladaní pokuty, podľa ktorého pri ukladaní pokuty členom štatutárneho orgánu nesmie súčet týchto pokút presiahnuť 100.000€. Pred prijatím novely mohol registrujúci orgán uložiť každému členovi štatutárneho orgánu pokutu najviac vo výške 100.000€. Príklad: PVS, ktorého štatutárnemu orgánu je uložená pokuta, má 4 členov. Registrujúci orgán musí členom štatutárneho orgánu uložiť pokuty tak, aby ich súčet bol najviac 100.000€, t. j. ak by mala byť pre každého člena štatutárneho orgánu uložená pokuta v rovnakej výške, nesmie presiahnuť pre jednu osobu sumu 25.000€.