Porovnanie jednoduchej spoločnosti na akcie (j. s. a.) s akciovou spoločnosťou (a. s.)

V jednoduchej akciovej spoločnosti môže byť zakladateľom aj jedna osoba, na rozdiel od akciovej spoločnosti, kedy je potrebné založiť a. s. minimálne dvoma fyzickými osobami alebo jednou právnickou osobou. 

Pre obe spoločnosti platí, že zakladateľská zmluva, resp. zakladateľská listina sa musí vyhotoviť vo forme notárskej zápisnice, ktorej súčasťou sú stanovy spoločnosti a pred vznikom spoločnosti musí byť upísaná celá hodnota základného imania a splatené všetky vklady ešte pred zápisom spoločnosti do obchodného registra. Pri j. s. a. je ale vylúčená možnosť založenia na základe verejnej výzvy na upisovanie akcií tak, ako je to pri akciovej spoločnosti. 

Za akciovú spoločnosť pri elektronickom podávaní zaplatíte 375,- EUR a pri listinnom 700,- EUR, zatiaľ čo pri založení j. s. a. je súdny poplatok vo výške 150,- EUR pri elektronickom podaní a 300,- EUR pri listinnom podaní. Celkové náklady na založenie sú však pri využití služieb našej advokátskej kancelárie pri založení akciovej spoločnosti ako aj pri založení jednoduchej akciovej spoločnosti identické a vo výške 1497€. 

Pokiaľ ide o základné imanie, pri akciovej spoločnosti je minimálna výška základného imania 25 000,- EUR, zatiaľ čo pri jednoduchej spoločnosti na akcie je jeho výška možná od jedného eura, čo je pre mnohých začínajúcich podnikateľov výhodou, ale môže to v niektorých prípadoch spôsobiť, že sa spoločnosť jednoduchšie dostane do režimu krízy. 

Menovitá hodnota akcií sa v j. s. a.  na rozdiel od akciovej spoločnosti môže vyjadrovať aj v eurocentoch. Akcie v j. s. a. môžu mať na rozdiel od akciovej spoločnosti len zaknihovanú podobu a môžu znieť len na meno, takže je potrebné akcie registrovať na Národnom centrálnom depozitári cenných papierov, čo môžeme považovať za nevýhodu oproti akciovej spoločnosti, kde je možné aj vydanie listinných akcií, nakoľko pri j. s. a. sa povinnosťou zaknihovania akcií navýšia poplatky, keďže je potrebné vytvoriť majetkové účty akcionárov na jednotlivé akcie, zaregistrovať ISIN kód na jednotlivé akcie na Centrálnom depozitári a následne registrovať akcie na Národnom depozitári cenných papierov. 

J. s. a. môže vydávať aj akcie s osobitnými právami, zatiaľ čo akciová spoločnosť môže vydávať len kmeňové a prioritné akcie. Osobitné práva v j. s. a. môžu spočívať najmä v určení rozsahu nároku na podiel na zisku inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov,  v určení počtu hlasov akcionára inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k výške základného imania a v určení rozsahu práva na poskytovanie informácií spoločnosti. Pre kontrolnú funkciu zo strany zamestnávateľa je preto možné vydať napríklad akcie pre zamestnancov bez hlasovacieho práva. 

J. s. a. môže upisovať aj akcie vytvárajúce jej základné imanie – tzv. ,,vlastné akcie“, ak upisovanie schváli valné zhromaždenie a sú určené na prevod pre zamestnancov alebo pre osoby, ktorých výsledky činnosti pre spoločnosť sú predmetom práv duševného vlastníctva.

Keďže pri jednoduchej spoločnosti na akcie je podmienka zaknihovaných akcií, vytvára to nevýhodu oproti akciovej spoločnosti, nakoľko sú akcionári zverejnení v zozname akcionárov Národného centrálneho depozitára cenných papierov. V akciovej spoločnosti sa môžu vydávať aj listinné akcie, zaknihovanie nie je povinné, čo je výhodou aj z hľadiska nenavyšovania finančných nákladov a taktiež vyššej anonymity akcionárov, nakoľko pri vydaní listinných akcií nie ste ako akcionári zverejnení v žiadnom verejnom zozname a do obchodného registra sa pri a. s. zapisuje iba jediný akcionár spoločnosti, pričom jediným akcionárom môže byť iba právnická osoba. Ak je akcionárov v a. s. viac, do obchodného registra sa nezapisujú.

Akcionári j. s. a. si môžu v akcionárskej dohode dohodnúť právo pridať sa k prevodu akcií, požadovať prevod akcií alebo požadovať nadobudnutie akcií. Akcionársku dohodu je možné uzavrieť aj v akciovej spoločnosti, ale v j. s. a. pri dojednaniach akcionárov o práve pridať sa k prevodu a požadovať prevod je zákonom umožnená aj registrácia týchto práv v osobitnom registri vedenom Národným centrálnym depozitárom cenných papierov, ktorá posilňuje vymáhanie uvedených práv. Práva, ktoré budú takto registrované, sa nepremlčujú. 

Pri jednoduchej spoločnosti na akcie spoločnosť nemusí zriaďovať dozornú radu, zatiaľ čo pri a. s. sú potrební v dozornej rade traja členovia. Pre obidva typy spoločnosti platí, že osoba v predstavenstve nemôže byť v dozornej rade. Aj člen predstavenstva, aj člen dozornej rady však môže byť akcionárom. 

Výhodou j. s. a. oproti a. s. je, že rozhodnutia sa môžu prijímať aj per rollam, teda mimo zasadnutia valného zhromaždenia, postačuje, ak sa zašle návrh a ak sa akcionár nevyjadrí, má sa za to, že nesúhlasí.

Veľkú výhodu j. s. a. oproti akciovej spoločnosti predstavuje právne ustanovenie, na základe ktorého po vzniku j. s. a. už nie je potrebné osvedčenie priebehu valného zhromaždenia prostredníctvom notárskej zápisnice a to ani pri zmene stanov. Stačí iba osvedčiť podpis predsedu valného zhromaždenia. V akciovej spoločnosti sa pri zmene stanov musí rozhodnutie vyhotovovať formou notárskej zápisnice, čo navyšuje finančné náklady.

V  j. s. a. je poskytnutá voľnosť v zakladateľskej listine v prípade zrušenia spoločnosti, keďže sa podľa Obchodného zákonníka môže spoločnosť zrušiť okrem zákonných ustanovení aj z dôvodov uvedených v zakladateľskej listine, teda zakladatelia si v nej môžu stanoviť aj iné dôvody zrušenia, na ktorých sa dohodnú, čo v akciovej spoločnosti neplatí. 

Pokiaľ by chceli obchodné spoločnosti zmeniť právnu formu na j. s. a., nie je to možné, čo je nevýhodou oproti akciovej spoločnosti. Jedinou možnosťou pri jednoduchej spoločnosti na akcie je iba zmena právnej formy j. s. a. na akciovú spoločnosť.