COVID priniesol a ešte len prinesie krach mnohých podnikov. Aké možnosti ako podnikateľ v takomto prípade mám ? Čo s firmou a jej dlhmi ? Dnešný článok je napísaný formou voľnej úvahy. Ak máte aj vy rovnaký problém - ozvite sa nám. Vieme Vám poradiť.
„Nedosiahnuteľná“ dočasná ochrana
Štát v záujme predchádzaniu krachov „vymyslel“ tzv. dočasnú ochranu podnikateľov. Tá v praxi nie je však príliš využívaná, využilo ju len „zopár firiem“. Paradoxne sa podmienky na jej získanie ešte sprísnili. Napríklad po novom na získanie dočasnej ochrany musí podnikateľ získať nadpolovičnú väčšinu veriteľov z jeho celkového dlhu. Myslíte, že banka bude ústretová na vydanie takéhoto súhlasu, ak má svoju pohľadávku dobre zabezpečenú ? A čo ak má podnikateľ viac veriteľov ? Z praxe máme prípad podnikateľa, ktorý by mal získať súhlas od 70 veriteľov, čo je nereálne. To nehovorím, že je už v predlžení a tlačí ho čas aj na podanie návrhu na konkurz. Ak nestíha podať návrh, tak má veľký problém. Ono to na našom Slovensku je už pomaličky zvykom, že prichádzajú novely, ktoré vlastne novelami nie sú. Ak by boli, tak právnu normu by mali predsa vylepšiť, a nie zhoršiť. Opäť sa možno dobre mienený úmysel nedokáže pretaviť do aplikačnej praxe.
„Prepis na bieleho koňa“ ! Alebo mám vôbec na výber ?
Takže, dočasnú ochranu škrtám, tade cesta nevedie, ale čo ďalej ? Možno sa vybrať ešte viacerými cestami. Jednou z nich je prepis firmy na bieleho koňa. Pardón, nie na bieleho koňa, ale krízového manažéra. Takto sa tomu teraz hovorí. Táto cesta je rýchla, javí sa bezproblémová a pomerne lacná. Tak prečo nie ?
Z praxe viem, že ak je niečo rýchle, jednoduché a lacné, tak bude v tom asi „háčik“. A v tomto prípade je to poriadny „hák“. Veľa podnikateľov o tom nevie (zrejme sa tomu málo venujú média – čo sa možno COVIDOM a počtom krachov zmení), ale môže to byť trestný čin tzv. nekalej likvidácie. Samozrejme, preukázať u tohto trestného činu „špecifický“ úmysel, to už je poriadny „orech“. Odhliadnuc od toho, isto by nik normálny nechcel žiť v strese, že mu raz príde predvolanie na výsluch od kriminálky, že „ako to bolo vlastne s tým prepisom firmy“ ? A ako sa to policajt dozvie ? Stačí trestné oznámenie, napr. od veriteľa..
Prepis firmy na bieleho koňa nie je správnou cestou. Podnikal som férovo, až COVID ma dotiahol do tejto situácie. Prečo by som firmu mal prepisovať na osobu, ktorá je „nasedená“ v ďalších desiatkach až stovkách firiem, s ktorými ma „nedajbože“ môžu spájať ? Nie neprepíšem ! Ale mám vôbec na výber? Čo vymyslel štát, aby som ja nemusel „vymýšľať“ s prepisom firmy na všelijaké osoby ?
Veľa podnikateľov o tom nevie (zrejme sa tomu málo venujú média) , ale prepis firmy na "bieleho koňa" môže to byť trestný čin tzv. nekalej likvidácie.
„Spasí“ ma konkurz ? „Alebo z kaluže do blata“..
Poďme ďalej. Dočasná ochrana aj prepis firmy na bieleho koňa „padá“. Mám aj inú cestu? V jednoduchosti, ak mám väčšie dlhy ako majetok, tak musím podať návrh na konkurz. Samozrejme, ako vždy a všade, aj tu je kopec výnimiek, ale podstata platí. Otázkou je v akej lehote. Vo všeobecnosti je to 30 dní, odkedy som sa dozvedel, alebo mohol dozvedieť, že moje dlhy už nekryje majetok. Ale na toto zistenie treba armádu účtovníkov, právnikov, dokonca aj znalcov. Ustanoviť moment plynutia tejto lehoty je fakt náročné.
Až úsmevne vyznieva fakt, že počas prvej vlny COVIDU, sa táto lehota predĺžila na 60 dní. Teraz sa na to asi zabudlo. Síce máme prerušené plynutie lehôt do konca februára 2021, ale prípad lehoty podania návrhu na konkurz tam nevidím. Najmä ak sa pozriem na predchádzajú legislatívny počin, kedy sme sa na 60 dní dostali explicitne a jasne. Teraz som na rozhraní, buď to risknem a bude to lehota 60 dní s odvolaním sa na všeobecné prerušenie lehôt, alebo ten môj risk nevyjde, nebudem teda v lehote, a čaká ma sankcia.
Povinnosť podať návrh na konkurz sa netýka len veľkých podnikov s právnikmi, účtovníkmi, ale všetkých čo podnikajú cez právnické osoby, teda aj bežných malých „eseročkárov“. Ony nemajú a ani nemôžu mať kapacitu zvládnuť „konkurznú povinnosť“ ako veľký podnik. Apropo, v minulosti sa konkurzy vo všeobecnosti vzťahovali na väčšie podniky, a samozrejme právne formy ako s.ro. využívali zasa len väčšie podniky (rozumej stroje, ľudia, budovy, kapitál..). Ostatní „fungovali“ cez živnosti. Doba však pokročila, bývalí živnostníci využívajú na podnikanie už eseročky. A ako na túto spoločenskú zmenu reaguje právna úprava? Ja osobne mám pocit, že nereaguje. Inak by sa proces zrušenia podnikania pre malých zjednodušil.
Určiť do kedy musím podať návrh na konkurz nie je v praxi jednoduché
Ale poďme sa vrátiť k povinnosti podať návrh na konkurz. Neviem, či 30 alebo 60 dní, tak to nebudem riskovať a budem počítať s 30 dňovou lehotou. A čo ak to nestihnem podať za 30 dní ? Veď predsa ustáliť moment plynutia tejto lehoty je náročný, nehovoriac o množstve príloh k návrhu, ktoré bez pomoci účtovníka jednoducho „nedám“. Tak mám smolu, pretože návrh som nepodal včas. Čo sa stane potom?
Správca bude odo mňa ako fyzickej osoby štatutára žiadať zložiť do majetku firmy (už konkurznej podstaty) 12,5 tis Eur. Áno tu sa nám láme zaužívaná formulka, že pri podnikaní cez eseročku neručím za dlhy eseročky. Ja v koži správcu by som sa o to snažil, veď majetok firmy nie už skoro žiadny a niekto predsa musí zaplatiť moju odmenu a trovy. A ak niečo ostane, tak sa to rozdelí medzi ostatných veriteľov. Správca má pred ostatnými veriteľmi prednosť, je logické, že bude aktívny a bude chcieť financie od štatutára dlžníka – ten je predsa fyzická osoba, ktorá na rozdiel od skoro nemajetnej firmy peniaze môže mať. Ale touto pokutou vo výške 12,5 tis Eur to nekončí. Veritelia môžu odo mňa ako fyzickej osoby žiadať náhradu škody za nepodanie návrhu na konkurz včas.
Áno, Obchodný zákonník mi vraví, že sa do omeškania nedostanem, ak preukážem, že som konal ako riadny hospodár a urobil som všetko preto aby som odvrátil môj úpadok (predĺženie). Fajn, ale čo ak nepreukážem, nebude to orgánom stačiť ? (apropo preukazovať znaleckým posudkom, že nie som v predĺžení nie je jednoduché) Tak mám opäť smolu, pretože som zmeškal 30 dní na podanie konkurzného návrhu, a teda mi hrozí zaplatiť pokutu 12,5 tis „zo svojho súkromného“ do majetku firmy a zodpovednosť za škodu, taktiež „zo svojho súkromného“. Ale na záver, aby toho nebolo málo, tak som sa mohol dopustiť trestného činu marenia konkurzného konania. Nepodanie konkurzného návrhu včas je trestným činom.
Tak si to spočítajme. Mám na krku firmu s dlhmi, lebo COVID. Zaplatím súdny poplatok 1500 Eur, ešte možno do 1000 Eur právnikovi a účtovníkovi, lebo sám ten konkurzný návrh nespracujem. Ak to nestihnem včas (pohľady na začiatok plynutia 30 dňovej lehoty sa môžu líšiť, určiť tento okamih presne a správne je v praxi ťažké až nereálne), tak mi hrozí pokuta 12,5 tis Eur a zodpovednosť za škodu a to všetko by som mal platiť zo „svojho“. A ešte mi k tomu hrozí opletačka s policajtmi, ba dokonca basa. To som dopadol, fakt z „kaluže do blata“..
Apelujem teda na štát, aby s tým niečo urobil. Inak tu budeme mať „haldy“ otvorených zadlžených firiem, frustrovaných veriteľov a majiteľov týchto firiem, registre zahltené nefunkčnými firmami.
Malý konkurz je cesta, aj keď kľukatá, komplikovaná, tŕnistá.. ale je to asi momentálne najlepšia cesta ako z toho von..
Áno, viem, štát prijal od januára 2021 novú právnu úpravu inštitútu malého konkurzu. Uznávam, ten z časti môže pomôcť, najmä čo sa týka sankcií (ak sú splnené podmienky, sankcie môžu byť nižšie – mám za to, že zmluvnej pokute vo výške 12,5 tis EUR, ako aj hrozbe trestného stíhania – sa dá pri malom konkurze oproti bežnému konkurzu vyhnúť). Ten sa zatiaľ javí, ako jediné možné východisko. Samozrejme, ako vždy, aj tu je treba splniť kopec podmienok. Malý konkurz na riešenie tejto spoločenskej situácie ale nestačí!
Nenájde sa ešte jednoduchšie riešenie.. ?
Stále je zrušenie firmy v predĺžení príliš komplikované. Štát by mal „vymyslieť“ oveľa jednoduchšiu cestu ako z toho von. Prosím však, aby to nebola „cesta do hrobu“, ako pri likvidácii firmy (to je rušenie firmy bez dlhov), kedy štát doslova tento inštitút pochoval a nik ho už využívať nebude. Štatistiky to ukážu, tie naše to už ukazujú..
Pred nedávnom MS SR ukázalo návrh ako zjednodušiť zakladanie obchodných spoločností, a tak zlepšiť prístup k podnikaniu. Apropo založenie firmy je asi tak 1/10 práce aj nákladov oproti jej legálnemu zrušeniu. Kto si neprešiel jedným aj druhým, tak neuverí..
Stále je zrušenie firmy v predĺžení príliš komplikované. Štát by mal „vymyslieť“ oveľa jednoduchšiu cestu ako z toho von. Prosím však, aby to nebola „cesta do hrobu“, ako pri likvidácii firmy
To je fajn, že sa zjednoduší založenie firmy a vítam to, ale mali by sme sa teraz sústrediť najmä na problém s krachujúcimi menšími firmami, zjednodušiť tento proces. Zároveň by sme mali reflektovať fakt, že v minulosti sa právne formy ako s.ro. využívali len pre väčšie podnikateľské zámery (rozumej stroje, ľudia, budovy, kapitál..). Ostatní „fungovali“ cez živnosti. Doba pokročila, bývalí živnostníci využívajú na podnikanie už eseročky. Aj kvôli daniam, odvodom.. Nehovoriac už o práci na počítači z domu.
Ak sa ide meniť právo obchodných spoločností, tak reflektujme túto markantnú spoločenskú zmenu vo veci využívania právnych foriem na podnikanie. Konečne zjednodušme a uľahčime aj ukončenie podnikania a zrušenie firmy tak, aby bolo prístupné aj pre menších podnikateľov ..
Neustále sa vraví o krachoch firiem. Nehovorí sa však o „praktickej“ pripravenosti našej právnej úpravy na tento počin..
