Kauza Agrofert, a.s. je veľmi dobrým príkladom toho ako je v praxi uplatniteľný register partnerov verejného sektora pri odhaľovaní skutočných užívateľov výhod. Túto kauzu možno poznáte z novín alebo z televízie. Pokiaľ nie, zjednodušene povedané ide o možný konflikt záujmov premiéra ČR pri prideľovaní dotácii. V tomto článku sa však pokúsime priblížiť tento prípad optikou RPVS.

Skutkové okolnosti

Andrej Babiš ako bývalý jediný akcionár Agrofert, a.s. vložil 565 akcii spoločnosti Agrofert, a.s. do svěřenského fondu AB private trust I a 63 akcii do věřenského fondu AB private trust II čím sa stal zakladateľom týchto fondov. 
Podľa právnej úpravy v ČR sú svěřenské fondy združenia majetku bez právnej subjektivity, ktoré sa vytvárajú vyčlenením majetku z vlastníctva zakladateľa. Tento majetok spravuje správca, ktorý majetok drží. Vlastnícke právo k majetku tak vykonáva vo vlastnom mene a na účet fondu správca fondu a to napriek tomu, že majetok nie je vo vlastníctve tohoto správcu. Tento majetok nie je vo vlastníctve ani zakladateľa  a ani vo vlastníctve osoby, ktorej má byť z majetku plnené. Na vonok by sa tak mohlo zdať, že premiér ČR stratil postavenie KUV hneď ako vložil všetky akcie do týchto dvoch fondov.
Zakladateľ má však napríklad právo menovať tzv. obmyšleného, ktorému je možné priznať právo na plody, úžitky fondu alebo právo na majetok. Okrem toho ak podľa právnej úpravy v ČR skončí správa fondu, v zmysle zákona vydá správca majetok obmyšlenému.

Nakoľko Agrofert, a.s. podniká  aj na území SR a taktiež je partnerom verejného sektora, mala táto spoločnosť povinnosť zapísať sa do RPVS. Oprávnená osoba zápis uskutočnila a za konečného užívateľa výhod okrem iných osôb označila Andrej Babiša. Keďže RPVS v SR  narozdiel od evidence skutečných majitelů v ČR funguje na princípe verejnosti údajov v nich uvedených, verejnosť  získala podrobnejšie údaje o internej správe AB private trust I a  AB private trust II priamo zo slovenského registra. Verejnosť sa vďaka verejne dostupnému verifikačnému dokumentu dozvedela nie len to, že Andrej Babiš je aj po založení fondov stále konečným užívateľom výhod Agrofert, a.s., ale aj interné údaje o mechanizme fungovania AB private trust I a  AB private trust II.
Z verejne dostupného verifikačného dokumentu vyplýva napríklad, že účelom fondov je ochrana záujmov jeho zakladateľa, že v postavení obmyšleného (t.j. beneficienta) je zakladateľ, zakladateľ vymenoval správcu ako aj jeho prípadného náhradníka a celú radu protektorov.

Definícia konečného užívateľa výhod

Generálnu definíciu KUV môžeme nájsť v § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o RPVS“) v zmysle ktorého  je konečným užívateľom výhod každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. 

Ak ide o združenie majetku zákon hovorí že,, konečným užívateľom výhod  je najmä fyzická osoba, ktorá
1. je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; 
2. má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena,
3.je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,
4.je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov.

S ohľadom na uvedené je jasné, že Andrej Babiš spĺňa kritériá aby mohol byť považovaný za konečného užívateľa výhod spoločnosti Agrofert, a.s. podľa právnej úpravy SR.

Tip pre vás: zápis do RPVS nie je vôbec jednoduchou registráciou ako napríklad zápis údajov do obchodného registra. V prípade registrácie do RPVS je potrebné dôkladne preskúmať, kto je v skutočnosti konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora (napr. obchodnej spoločnosti) a tým pádom vykonať správny zápis. V prípade nesprávneho zápisu hrozia partnerovi verejného sektora (PVS) rôzne sankcie, ako napríklad povinnosť vrátiť finančné plnenie, ktoré od štátu PVS dostal, pokuty alebo dokonca možnosť štátu nevyplatiť odmenu prípadne možnosť udeliť iné sankcie. Správny zápis do RPVS nie je možné riadne uskutočniť iba cez rôzne online formuláre, preto je potrebné dať si pozor na až príliš lacné ponuky nachádzajúce sa na internete, ktoré ponúkajú možnosť tzv. online zápisu prostredníctvom formulárov. Týmto ponukám sa odporúčame radšej vyhýbať.

Prínos RPVS v konkrétnom prípade

Po zverejnení tohto zistenia sa zdvihla vlna kritiky a to pre možnosť konfliktu záujmov premiera ČR pri prideľovaní dotácii pre skupinu Agrofert. Možným konfliktom záujmov permiera ČR sa zaoberá v súčasnosti Europska komisia a je možné, že ČR bude nútená vrátiť 19,6  miliónov EUR z dotácii pre Agrofert, a.s. V ČR sa súčasne začala diskusia o tom či by evidence skutečných majitelů nemala byť verejná a či nie je potrebné zmeniť definíciu ovládajúcej osoby.  
Na tomto príklade možno vidieť jednoznačný progres, ktorý právna úprava zákon a o RPVS priniesla a aký veľký dosah môže mať v budúcnosti. Tento posun priniesli dva hlavné prvky a to  verejnosť údajov zverejnených v RPVS a taktiež skutočnosť, že zákon o RPVS je postavený na skutočnom obsahu práv KUV a nie na právnej forme partnera verejného sektora alebo jeho vlastníka.