Dokumenty a podklady potrebné k zápisu do RPVS Aktualizované pre rok 2024

Čo je to Register partnerov verejného sektora - RPVS

Aké údaje sa zapisujú do RPVS

Aká je úloha oprávnenej osoby pri zápise partnera verejného sektora (klienta) do RPVS

Aký je rozdiel medzi RPVS a zápisom konečných užívateľov výhod (KUV) do obchodného registra

Aké dokumenty a informácie bude oprávnená osoba od vás požadovať a prečo:

1. Najaktuálnejšie znenie zakladateľskej listiny / spoločenskej zmluvy alebo stanov

2. Zápisnice z posledných dvoch zasadnutí valného zhromaždenia

3. Osobné údaje spoločníkov, konateľov prípadne tretích osôb, ak majú byť považované za KUV

4. Informáciu o účtoch v bankách

5. Účtovné podklady

6. Záložné práva na nehnuteľnosti, obchodné podiely, ochranné známky

7. Tiché spoločenstvo, manželský status spoločníkov, držanie podielu v prospech tretej osoby

8. Verejný funkcionár v spoločnosti

Register Partnerov verejného sektora (RPVS) je štátom zriadený informačný systém verejnej správy do ktorého sa musia zapisovať firmy, ich konečný užívatelia výhod a ich oprávnené osoby a údaje o nich podľa Zákona o registri partnerov verejného sektora. Správcom a prevádzkovateľom tohto registra je Ministerstvo spravodlivosti SR a registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Údaje z registra sú sprístupnené na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti: www.rpvs.gov.sk . Presnú definíciu registra partnerov verejného sektora nájdete aj v ustanovení § 3 ods. 1 Zákona č. 315/2016  Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 

Do registra partnerov sa zapisujú údaje o troch subjektoch - o partnerovi verejného sektora, o jeho konečných užívateľoch výhod a oprávnenej osobe, ktorá ich určila a vykonala samotný zápis do registra.

1. Partner verejného sektora 

• Partner verejného sektora (PVS) je osoba, ktorá ide obchodovať so štátom, t. j, uzatvárať so štátom zmluvu alebo poberať od štátu nejaké majetkové plnenie vo výške jednorázového plnenia nad 100 000 Eur alebo v súčte nad 250 000 Eur v prípade čiastočných/opakovaných plnení
• prípadne je PVS osoba ktorá ide uzatvoriť zmluvu s osobou, ktorá bude považovaná za PVS a súčasne táto zmluva bude súvisieť s plnením od štátu, a to bez ohľadu na výšku odmeny, ktorú na základe zmluvy má dostať – tzv. subdodávatelia.
• Okrem toho sú partnerom verejného sektora aj ďalšie osoby, ktoré sú konkrétne určené v § 2 ods. 1 Zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ Zákon o RPVS“)
• Osoba, ktorej povinnosť registrácie v PRVS vyplýva z osobitného predpisu

2. Koneční užívatelia výhod

Konečným užívateľom výhod je fyzická osoba (iba fyzická osoba), ktorá profituje z hospodárskej činnosti partnera verejného sektora alebo osoba, ktorá ho môže reálne kontrolovať, ovládať alebo akýmkoľvek spôsobom riadiť – definíciu nájdete v § 6a Zákona č. 297/2008 o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3. Oprávnená osoba 

Oprávnená osoba je osoba, ktorá môže partnera verejného sektora do RPVS zapísať (osoby určené priamo Zákonom o RPVS) - advokát, notár, banka, audítor, daňový poradca (iba so sídlom v SR prípadne so sídlom mimo SR ale s podnikom alebo organizačnou zložkou na Slovensku s rovnakým rozsahom podnikateľských oprávnení ako ich slovenský ekvivalent). 

Základnou úlohou oprávnenej osoby je dostatočne preveriť, ktoré fyzické osoby sú skutočnými konečnými užívateľmi výhod PVS. Pri uvedenom zisťovaní je oprávnená osoba povinná dodržať veškerú odbornú starostlivosť, to znamená, že musí preskúmať poctivo všetky dôležité ukazovatele, ktoré poukazujú na konkrétne osoby, ktoré by mali z podnikania PVS profitovať alebo podnikanie PVS ovládať alebo kontrolovať.

Na základe takéhoto zisťovania si musí následne oprávnená osoba urobiť záver o tom, kto konkrétne spĺňa zákonom predpísané kritériá, aby mohol byť považovaný za konečného užívateľa výhod. Na základe toho následne oprávnená osoba vyhotoví tzv. verifikačný dokument, v ktorom sú uvedené všetky osoby, ktoré by mali byť podľa oprávnenej osoby konečnými užívateľmi výhod. Ostatnú časť verifikačného dokumentu tvorí odôvodnenie, prečo oprávnená osoba vyhodnotila konkrétne osoby ako konečných užívateľov výhod a najmä popis postupu a jednotlivých krokov, ktoré oprávnená osoba vykonala pri vyhodnocovaní konkrétnych KUV.

K vyššie uvedenému zisťovaniu slúžia oprávnenej osobe jednotlivé dokumenty a informácie, ktoré si od partnera verejného sektora vyžiada a ktoré uvádzame nižšie v texte. Podľa zákona o RPVS má partner verejného sektora poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť so zisťovaním jednotlivých údajov potrebných pre zápis do RPVS.

Zápis KUV do obchodného registra 

V prípade zápisu KUV do obchodného registra ide o splnenie si povinnosti všetkých osôb zapísaných v obchodnom registri zapísať svojich KUV do obchodného registra. V tomto prípade nie je povinnosťou osoby oprávnenej poskytovať právne služby, t. j. advokáta (ktorý zápis vykonáva) skúmať, kto je konečným užívateľom výhod klienta. Povinnosťou advokáta je v tomto prípade vysvetliť a riadne poučiť klienta aké osoby sú považované za konečného užívateľa výhod podľa zákona, a následne podať návrh na zápis KUV do obchodného registra, podľa pokynov už riadne poučeného klienta. Inak povedané advokát vysvetlí klientovi čo to konečný užívateľ výhod je a následne klient, ktorý už disponuje všetkými potrebnými informáciami uvedie advokátovi, kto má byť ako KUV zapísaný. V tomto prípade advokát nemá žiadnu povinnosť zisťovať KUV klienta. Za správnosť zapísaných údajov v obchodnom registri zodpovedá konateľ spoločnosti (klienta), a preto v prípade, že ak konateľovi aj napriek riadnemu poučeniu, nie je zrejmé, ktoré osoby by mohli byť považované za KUV, mal by svojho advokáta požiadať buď o opätovné vysvetlenie alebo o pomoc s určením KUV.

Zápis KUV do RPVS 

Zápis do RPVS, a s tým spojené určenie KUV, podlieha prísnejšiemu režimu zo strany oprávnenej osoby (napr. advokáta). V prípade RPVS za správnosť zapísaných údajov zodpovedá oprávnená osoba (napr. advokát) spolu s klientom (PVS) a pri vykonávaní zápisu nie je oprávnená osoba (napr. advokát) viazaná pokynmi klienta. To znamená, že advokát musí sám zistiť, kto je KUV klienta, pričom klient je povinný poskytnúť mu súčinnosť a predložiť mu všetky potrebné podklady a informácie, ktoré sú k riadnemu zisteniu KUV klienta potrebné. Advokát nie je povinný zapísať ako KUV osoby, ktoré mu klient (PVS) nadiktuje.

Oprávnená osoba má povinnosť vyžiadať všetky dokumenty a informácie, ktoré považuje za potrebné pre riadne určenie všetkých konečných užívateľov výhod partnera verejného sektora (klienta). Samozrejme rozsah potrebných dokumentov a informácií sú pri každom PVS osobitné a vždy sa odvíjajú od konkrétneho prípadu. 

Pri zápise do RPVS sme s klientom „na jednej lodi“. Ak neurobíme kvalitný audit a previerku partnera verejného sektora, tak na to doplatí najmä klient. Na kvalitne odvedenú prácu však potrebujeme podklady a informácie. Možno väčšie penzum podkladov bude zo začiatku klienta „obťažovať“, to sa však stonásobne vráti, ak by „nás spoločne“ súd preveroval. Musíme mu preukázať, že sme konali s odbornou starostlivosťou hodnou licencovaného subjektu advokáta. Na nás ako advokáta, a Vašu oprávnenú osobou  je kladený vyšší dôraz na poznanie odbornej problematiky, skúmanie či už právneho, alebo ekonomického ovládania subjektu.

Už samotný súd vyslovil, že samotné čestné prehlásenie klienta, prehliadka obchodného registra alebo zakladajúceho dokumentu partnera verejného sektora nestačia. Nie je to dostatočné na to ,aby bol zápis vykonaný do registra kvalitne. A v takomto prípade by sme spoločne s klientom doplatili na to, že sa nekonalo s odbornou starostlivosťou. Preto žiadame od klienta aj doklady, ktoré majú objektívnu povahu (napr. čestné vyhlásenie klienta má subjektívnu povahu, ale doklad od banky, alebo od účtovníka ako tretieho subjektu má objektívnu povahu). Z praxe vieme, že klient podpíše všetko, len aby bol do registra zapísaný. Tomu sa však chce vyhnúť súd, preto pretláča, tézu, že len čestné vyhlásenia nepostačujú. To je aj náš apel, aby ste si vybrali na zápis do registra oprávnenú osobu, ktorá urobí zápis kvalitne. Inak na to neskôr môžete doplatiť, napr. v prípade podnetu na súd od konkurujúceho subjektu, alebo aj nespokojného bývalého zamestnanca. O tom, či je zápis do registra urobený kvalitne, svedčí verifikačný dokument, ktorý je zverejnený na internete. Je teda na očiach každému, a každý vie z neho zistiť, či sa pri zápise konalo s dostatočnou odbornosťou.

Už samotný súd vyslovil, že samotné čestné prehlásenie klienta, prehliadka obchodného registra alebo zakladajúceho dokumentu partnera verejného sektora nestačia.

Ako sme už úvodom uviedli, s klientom sme na „jednej lodi“. To čo od neho vyžadujeme, je potrebné a pre jeho dobo. Lepšia je prevencia, predchádzať problémom ako ich následne riešiť.

Štandardný zoznam požadovaných podkladov k určeniu KUV:

1.) Najaktuálnejšie znenie zakladateľskej listiny / spoločenskej zmluvy alebo stanov

Prvotnú informáciu o vlastníckej a riadiacej (prípadne aj kontrolnej) štruktúre spoločnosti je možné zistiť z výpisu obchodného registra. Uvedené informácie sú avšak iba veľmi povrchové a nemusia odrážať skutočný stav (napr. v prípade nominee shareholders = formálny vlastníci  alebo ak jeden z manželov napíše svoju firmu na svojho manžela/manželku a podobne). 
Následne po prvom načrtnutí vlastníckej a riadiacej štruktúry spoločnosti je potrebné aby bol oprávnenej osobe predložený zakladajúci dokument spoločnosti resp. stanovy v najaktuálnejšom znení, aké má spoločnosť vyhotovené. Tento dokumenty je dôležitý pre zistenie ako sú v spoločnosti nastavené postupy menovania a voľby orgánov, právo na zisk z hospodárskej činnosti, jednotlivé kompetencie orgánov a osôb v nich a podobne.
Každá firma by mala pri každej zmene zapísaných údajov v obchodnom registri vyhotoviť úplné znenie zakladateľského dokumentu alebo stanov resp. dodatok k nim, v ktorom sa bude konkrétna zmena odzrkadľovať. Úplné znenie resp. dodatok musí následne zaslať do zbierky listín. V praxi sa ale často stáva, že firmy nevyhotovujú úplné znenia resp. dodatky  nakoľko sa to nevyžaduje pre vykonanie zápisu zmeny zapísaných údajov v obchodnom registri. Pokiaľ teda osoba nemá vyhotovené aktuálnejšie znenie je potrebné porovnať predložené znenie s údajmi zapísanými v obchodnom registri s ostatnými korporátnymi dokumentami nachádzajúcimi sa v zbierke listín a v spise obchodného registra a taktiež s konkrétnymi vyjadreniami partnera verejného sektora. Samozrejme v prípade ak má spoločnosť vyhotovené aktuálne znenie, je toto potrebné taktiež porovnať s vyššie uvedenými podkladmi, aby sa preverilo, či zodpovedá aj reálnemu stavu.

3.) Osobné údaje spoločníkov, konateľov prípadne tretích osôb, ak majú byť považované za KUV

Osobné údaje sú nevyhnutné k príprave potrebných dokumentov, a súčasne aj k zisteniu identity osôb a prevereniu, či nespĺňajú zákonné kritéria aby mohli byť považované za verejného funkcionára. Zistením identity konkrétnej osoby môže následne oprávnená osoba preveriť z bežne dostupných verejných zdrojov (najmä internet) či daná osoba nevykonáva nejakú verejnú funkciu v Slovenskej republike alebo nie je politicky exponovanou osobou. Uvedené má oprávnená osoba povinnosť zisťovať, nakoľko do RPVS sa ako údaje KUV zapisujú okrem mena priezviska, dátumu narodenia a bydliska aj údaj o tom, či daná osoba je alebo nie je verejným funkcionárom.

2.) Zápisnice z posledných dvoch zasadnutí valného zhromaždenia

Zápisnice z posledných valných zhromaždení majú pre oprávnenú osobu dva významy. Prvým je zistiť, aké rozhodnutia boli v spoločnosti prijaté a v tej súvislosti zistiť, či neboli priznané nejaké plnenia, ktoré nevyplývajú zo spoločenskej zmluvy. Druhým účelom pre oprávnenú osobu je zistenie či počas rozhodovania valného zhromaždenia nekonali osoby v zhode alebo spoločným postupom, na základe čoho by mohli byť považované za konečného užívateľa výhod aj v prípade ak nespĺňajú základné kritériá predpísané zákonom.

Za konanie v zhode sa považuje konanie smerujúce k dosiahnutiu rovnakého cieľa uskutočnené medzi:

a) právnickou osobou a jej spoločníkmi alebo členmi, štatutárnym orgánom, členmi štatutárneho orgánu, členmi dozorného orgánu, zamestnancami právnickej osoby, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo jeho člena, prokuristom, likvidátorom, správcom konkurznej podstaty, vyrovnávacím správcom tejto právnickej osoby a osobami im blízkymi alebo medzi ktorýmikoľvek uvedenými osobami,

b) osobami, ktoré uzavreli dohodu o zhodnom výkone hlasovacích práv v jednej spoločnosti v záležitostiach týkajúcich sa jej riadenia,

c) ovládajúcou osobou a ovládanou osobou alebo medzi osobami ovládanými priamo alebo sprostredkovane rovnakou ovládajúcou osobou. Definíciu ovládanej a ovládajúcej osoby možno nájsť v ustanovení § 66a Zákona č. 513/1991 Z. Obchodný zákonník.

Konanie spoločným postupom nemá zákonom určenú definíciu. Pri posudzovaní, či osoby konajú spoločným postupom sa vychádza zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR, podľa ktorého je spoločným postupom také konanie osôb, ktoré síce nenapĺňa vyššie uvedenú definíciu konania v zhode ale takýto spoločný postup založený zmluvou o spoločnom postupe alebo inou dohodou dvoch a viacerých osôb pri rozhodvaní vytvára efekt, kedy by síce ako jednotlivci nemohli byť považovaný za KUV ale spoločne (teda ako keby boli spolu jedna osoba) tieto kritéria spĺňajú.

4.) Informácie o všetkých firemných účtoch a práv disponovať s nimi

Uvedené slúži na presné určenie, ktoré všetky osoby môžu nakladať s financiami získanými PVS z jej hospodárskej činnosti a teda ktoré osoby môžu PVS prostredníctvom toho ovládať alebo kontrolovať. Príkladom môže byť situácia, kedy konečný užívateľ výhod nechce byť zapísaný v obchodnom registri, avšak reálne ovláda PVS, čo sa môže prejaviť v tom, že disponuje finančnými prostriedkami PVS. Potvrdenie o disponentoch preto musí obsahovať informáciu o všetkých disponentoch s účtom tak, aby bolo zrejmé že žiadna iná osoba (okrem osôb uvedených v potvrdení) nemôže s účtom PVS disponovať. 

Za konečného užívateľa výhod sa samozrejme nepovažujú automaticky všetky osoby, ktoré majú dispozičné oprávnenia k účtom v banke. V prípade ak k účtu v banke majú dispozičné oprávnenie osoby na základe štandardných pracovnoprávnych vzťahov (napr. účtovníci) alebo osoby na základe rodinných vzťahov (napr. manžel ktorý vypomáha s podnikaním druhého manžela ako účtovník / fakturant), tak takéto osoby sa za KUV nepovažujú. Ak by bolo konkrétne dispozičné oprávnenie podozrivé, čo by mohla byť situácia, kedy žiaden zo štatutárov ani osôb vlastniacich PVS nemá dispozičné oprávnenie ale tretia osoba by takéto oprávnenie mala, bolo by potrebné hlbšie zisťovanie dôvodu takéhoto disponovania – napr. vyžiadanie pracovnej zmluvy tejto osoby alebo iného dokladu odôvodňujúceho oprávnenie tejto osoby na nakladanie s finančnými prostriedkami PVS.

5.) Účtovné podklady

Účtovné podklady patria medzi najdôležitejšie podklady, ktoré by mala oprávnená osoba od PVS (klienta) vyžiadať – účtovná závierka, kniha záväzkov, prípadne vyplnenie účtovného dotazníka (účtovnej tabuľky) pretože práve z účtovníctva je možné najlepšie identifikovať, kam smerujú financie PVS a kto reálne profituje z hospodárskej činnosti spoločnosti, pričom pre posúdenie, či by mala byť takáto osoba považovaná za konečného užívateľa výhod, je relevantné, ak takáto osoba poberala viac ako 25% z obratu spoločnosti. Okrem toho je možné z účtovných podkladov zistiť, či PVS nie je ovládaný tretími osobami a to z titulu záväzkov voči takýmto osobám (napr. pôžičky) alebo či nie je PVS ovládaný prostredníctvom záložných práv na svoj majetok.

Právo na hospodársky prospech 

Za konečného užívateľa výhod sa okrem iného rozumie aj každá fyzická osoba, ktorá ma prospech najmenej na 25% z podnikania PVS, t. j. osoba ktorá má právo alebo obdržala od PVS sumu vyššiu ako 25% z obratu spoločnosti za konkrétne účtovné obdobie, bez ohľadu na to či išlo o jednorazové alebo čiastkové plnenie. Uvedené je možné zistiť porovnaním obratu spoločnosti podľa účtovnej závierky s knihou záväzkov (vydaných faktúr) PVS. V prípade ak jestvuje nejaká osoba, ktorej bolo plnené viac ako 25% z obratu spoločnosti, je potrebné pristúpiť k skúmaniu, či išlo o štandardné plnenie, ktoré súvisí s predmetom podnikania PVS, a ktoré mohlo byť potrebné pre výkon činnosti PVS alebo či aspoň súvisí s predmetom činnosti PVS. Uvedené je možné zistiť prevažne z verejne dostupných zdrojov (napr. internet) - či daná osoba má nejakú webovú stránku, prostredníctvom ktorej poskytuje služby/tovar, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou PVS, čomu sa daná firma venuje, akú má povesť a podobne. V prípade ak nie je možné nájsť danú spoločnosť prostredníctvom verejne dostupných zdrojov, je možné bližšie informácie získať z konkrétnych faktúr, ktoré boli touto firmou vystavené PVS, alebo z iných podkladov, ktoré má PVS k dispozícií.

Pôžičky a záväzky mimo záväzkov z obchodného styku 

V prípade ak z účtovných podkladov predložených PVS vyplýva, že PVS boli poskytnuté pôžičky, má oprávnená osoba povinnosť preskúmať, kto jej tieto pôžičky poskytol. V prípade ak ide o pôžičky od spoločníkov, je potrebné zistiť, či išlo o pôžičky od aktuálnych alebo bývalých spoločníkov a v prípade ak od bývalých spoločníkov, je potrebné zistiť, či boli dané za štandardných podmienok a za akým účelom. V prípade ak boli dané iné pôžičky PVS, je taktiež potrebné zistiť, či boli poskytnuté štandardnou osobou (napr. bankou) resp. ak boli poskytnuté inou osobou, tak či boli poskytnuté za štandardných podmienok. Za účelom uvedeného zistenia je potrebné aby PVS predložil oprávnenej osobe predmetnú zmluvu o pôžičke (ak bol tento právny vzťah založený písomnou zmluvou).V prípade ak by z predmetného zisťovania vyplývalo, že tretia osoba poskytla PVS neštandardné pôžičky,  je potrebné uvažovať nad tým, či nie je táto osoba konečným užívateľom výhod PVS, a ak zo zisťovania nevyplynie opak, je potrebné túto osobu zapísať ako KUV.

6.) Záložné práva 

Záložné právo možno zriadiť na hnuteľné veci, nehnuteľnosti ale aj na majetkové práva. Prostredníctvom záložných práv môže byť PVS ovládaný, riadený alebo kontrolovaný treťou osobou. V prípade ak by aj bolo zriadené na majetok PVS záložné právo v prospech tretej osoby, takáto osoba by mohla byť považovaná za KUV, ak by bolo preukázané, že dané záložné právo bolo zriadené za zjavne neštandardných podmienok a vykazovalo by prvky účelnosti, pričom jeho zjavným cieľom by bolo umožnenie ovládania PVS záložným veriteľom.

Záložné práva na nehnuteľnosti 

Oprávnená osoba je povinná preveriť, či PVS nevlastní nejaké nehnuteľnosti. Ak má PVS vo vlastníctve nehnuteľnosti, je potrebné aby oprávnenej osobe predložil všetky listy vlastníctva k nim, resp. aby aspoň oprávnenej osobe uviedol čísla listov vlastníctva alebo označil konkrétne nehnuteľnosti, aby si mohla oprávnená osoba prostredníctvom portálov www.mapka.gku.sk alebo www.katasterportal.sk predmetné listy vlastníctva dohľadať a zistiť, či na nehnuteľnosti nebolo zriadené záložné právo. Túto informáciu možno nájsť v časti „C – Ťarchy“ príslušného listu vlastníctva. Okrem toho je potrebné skontrolovať, či na nehnuteľnosť nie sú zriadené nejaké netradičné vecné bremená prostredníctvom ktorých by mohol byť PVS ovládaný. V prípade ak je zriadené záložné právo na nehnuteľnosť PVS, neznamená to automaticky, že táto osoba by mala byť považovaná za KUV. V prípade ak je záložcom osoba, ktorej predmetom činnosti je poskytovanie úverov (banky), ide o štandardného záložcu a ten nie je považovaný za KUV. Taktiež ak by bola aj záložcom tretia osoba, a zo záložnej zmluvy by vyplývalo, že ide o záložné právo uzatvorené za štandardných okolností a nie za zjavne nevýhodných podmienok, taktiež takáto osoba nie je KUV.

Záložné právo na hnuteľný majetok 

Ďalej môže byť zriadené záložné právo aj na hnuteľný majetok. V prípade hnuteľného majetku je možné zriadenie záložného práva skúmať dvoma spôsobmi: - dopytovaním klienta (PVS) a najmä kontrolou Notárskeho centrálneho registra záložných práv na stránke: https://bit.ly/31OIR47. V tomto prípade podobne ako pri nehnuteľnostiach je potrebné zistiť, kto je záložným veriteľom a či ide o štandardne zriadené záložné právo (napr. leasing) alebo ide o záložné právo zriadené za zjavne neštandardných podmienok.

Záložné právo na obchodné podiely / cenné papiere 

Záložné právo na obchodný podiel je možné zistiť priamo z výpisu obchodného registra dostupnom na stránke www.orsr.sk, kde je priamo uvedené pri obchodnom podiely konkrétnej spoločnosti. V prípade akciovej spoločnosti je záložné právo na akcie uvedené v prípade zaknihovaných akcii na výpise z depozitára cenných papierov. V prípadne uvedeného je potrebné skúmať nie len či sú na obchodné podiely / akcie vlastníkov PVS zriadené záložné práva, ale taktiež či nie sú zriadené záložné práva ja na obchodné podiely vo vlastníctve PVS. To či PVS vlastní obchodné podiely možno zistiť z účtovnej závierky PVS. V prípade ak vlastní PVS obchodné podiely v zahraničných subjektoch, ktoré nemajú zverejnené údaje z obchodného registra, resp. ak v týchto údajoch nie sú údaje o záložných právach. Je potrebné vyžiadať od PVS doklad preukazujúci, že na takéto obchodné podiely nie sú zriadené záložné práva. PVS by mala podľa Zákona o RPVS oprávnenej osoby takýto doklad predložiť.

Záložné práva na ochranné známky 

Aj na ochranné známky alebo iné práva priemyselného vlastníctva je možné zriadiť záložné právo. To či bolo alebo nebolo zriadené záložné právo na ochrannú známku možno vyčítať z výpisu registra ochranných známok, ktorý vedie Úrad priemyselného vlastníctva na svojej stránke: https://www.indprop.gov.sk/?databazy-a-registre. Čo sa týka ochranných známok registrovaných v zahraničí, závisí od konkrétneho zahraničného registra, či informácie o záložnom práve k ochrannej známke zverejňuje alebo nie. V prípade, že tento údaj nezverejňuje, musí oprávnená osoba postupovať obdobne ako vo vyššie uvedenom prípade, t. j. vyžiadať preukázanie predmetnej informácie od PVS.

7.) Ďalšie informácie potrebné pre zápis do RPVS

Tiché spoločenstvo alebo iná dohoda 

Pre úplnosť musí oprávnená osoba zistiť, či nemá spoločnosť uzatvorenú zmluvu o tichom spoločenstve s treťou osobou, resp. či neexistuje nejaký iný titul na základe ktorého by sa tretia osoba podieľala na prospechu a činnosti PVS. Túto informáciu by mal PVS oprávnenej osobe poskytnúť.

Držanie podielu v spoločnosti v prospech tretej osoby 

V praxi sa stáva, že rodičia zaregistrujú svoju firmu na svoje dieťa (z rôznych dôvodov), pričom ich dieťa je iba formálnym vlastníkom. Celé ovládanie spoločnosti zabezpečujú rodičia a taktiež hospodársky prospech z podnikateľskej činnosti poberajú výlučne rodičia. V takomto prípade sú konečnými užívateľmi výhod rodičia a nie ich dieťa. Z uvedeného dôvodu je potrebné, aby PVS (resp. jeho vlastníci) poskytli oprávnenej osobe informáciu, či nemajú s treťou osobou uzatvorenú zmluvu alebo inú písomnú či ústnu dohodu, na základe ktorej by v prospech tretej osoby držali podiel vo firme. V zahraničí je tipickým príkladom pre takúto situáciu poskytovanie nominee služieb

Manželský status spoločníkov

Zistenie manželského statusu vlastníkov PVS je potrebné či manžel / manželka vlastníka nemôže nejakým spôsobom ovládať PVS alebo mať výlučne právo na hospodársky prospech mimo BZM, a to v prípade ak má uzatvorenú dohodu so svojou manželkou / manželom, ktorou by došlo k modifikácií bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. jeho rozdeleniu v zmylse § 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (t. j. v súvislosti so začatím podnikania - osoby zapisovanej do registra) alebo ak má so svojou manželkou / manželom uzatvorenú písomnú alebo ústnu dohodu o správe jeho obchodného podielu alebo inú dohodu, ktorou by mohol manžel / manželka kontrolovať jeho obchodný podiel  alebo výkon práv ako spoločníka alebo dohodu, na základe ktorej by bol obchodný podiel priamo vo vlastníctve manžela / manželky. 

8.) Verejný funkcionár vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre

Údaj o tom či je konečný užívateľ výhod, osoba vo vlastníckej alebo osoba v riadiacej štruktúre verejným funkcionárom  v Slovenskej republike je údaj, ktorý sa zapisuje do RPVS, preto je povinnosťou oprávnenej osoby zistiť, či  uvedené osoby nie sú verejnými funkcionármi v SR. Do RPVS sa zapisuje iba výkon funkcie osoby v Slovenskej republike, ak vykonáva osoba verejnú funkciu v zahraničí, tento údaj sa do RPVS nezapisuje.

Verejným funkcionárom je osoba, ktorej funkcia je uvedená v článku 2 ods. 1 Ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.:

a) prezident Slovenskej republiky,

b) poslanec Národnej rady Slovenskej republiky,

c) člen vlády Slovenskej republiky,

d) vedúci ústredných orgánov štátnej správy, ktorí nie sú členmi vlády Slovenskej republiky,

e) sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky,

f) predseda a podpredseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

g) člen Súdnej rady Slovenskej republiky,

h) generálny prokurátor Slovenskej republiky a špeciálny prokurátor,

i) verejný ochranca práv, komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím,

j) predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky,

k) štátny tajomník,

l) náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky,

m) riaditeľ Slovenskej informačnej služby,

n) člen Bankovej rady Národnej banky Slovenska,

o) starosta obce,

p) primátor mesta,

q) poslanec mestského zastupiteľstva a poslanec zastupiteľstva mestských častí v Bratislave a v Košiciach,

r) predseda vyššieho územného celku,

s) poslanec zastupiteľstva vyššieho územného celku,

t) rektor verejnej vysokej školy,

u) predseda a podpredseda Úradu na ochranu osobných údajov,

v) generálny riaditeľ Rozhlasu a televízie Slovenska a člen Rady Rozhlasu a televízie Slovenska,

w) generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a člen dozornej rady Sociálnej poisťovne,

x) štatutárny orgány alebo člen štatutárneho orgánu Všeobecnej zdravotnej poisťovne a člen dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne,

y) generálny riaditeľ Tlačovej agentúry Slovenskej republiky a člen správnej rady Tlačovej agentúry Slovenskej republiky,

z) člen Rady pre vysielanie a retransmisiu a riaditeľ jej kancelárie,

za) predseda a podpredseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a člen Regulačnej rady,

zb) predseda a podpredseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a predseda a podpredseda Dopravného úradu,

zc) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, člen riadiaceho orgánu a člen kontrolného orgánu alebo dozorného orgánu právnických osôb, ktorých do funkcie priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje štát alebo právnická osoba so stopercentnou majetkovou účasťou štátu,

zd) riaditeľ štátneho podniku a člen dozornej rady štátneho podniku, ktorých do funkcie ustanovuje štát, a v prípade likvidácie štátneho podniku likvidátor,

ze) generálny riaditeľ a námestník generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu a členov rady Slovenského pozemkového fondu,

zf) prezident Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky,

zg) predseda a členov správnej rady Ústavu pamäti národa,

zh) generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky,

zi) člen štatutárneho orgánu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky,

zj) predseda a člen dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

zk) predseda a člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť,

zl) prezident a viceprezident Policajného zboru Slovenskej republiky,

zm) riaditeľ Vojenského spravodajstva,

zn) vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúci Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, vedúci Kancelárie verejného ochrancu práv, vedúci Kancelárie Súdnej rady Slovenskej republiky, vedúci Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky,

zo) generálny tajomník služobných úradov ústredných orgánov štátnej správy,

zp) verejný funkcionár, ktoré nie je uvedený v písmenách a) až zo), ak tak ustanoví zákon.

Z tohto článku je možné usúdiť, že zápis firmy alebo osoby do RPVS je pomerne komplikovaný proces, ktorý vyžaduje maximálne úsilie zo strany oprávnenej osoby a dodržanie veškerej odbornej starostlivosti, pričom sa vyžaduje súčinnosť klienta a najmä jeho ochota poskytovať oprávnenej osobe potrebné informácie. V praxi sa avšak vyskytujú rôzne oprávnené osoby, ktoré zisťovaniu skutočných konečných užívateľov výhod nevenujú pozornosť a ako konečných užívateľov výhod PVS zapíšu jej spoločníkov zapísaných v obchodnom registri a to iba na základe informácií získaných z obchodného registra. Upozorňujeme, že takýto postup je neprofesionálny a najmä pre klienta nevhodný ba dokonca riskantný, keďže štát môže ukladať sankcie PVS v prípade nesprávneho zápisu v RPVS (najmä neuvedeniu všetkých konečných užívateľov výhod). Medzi tieto sankcie patrí napr. výmaz z RPVS a zákaz účasti na verejnom obstarávaní po dobu 2 roky, možnosť odstúpenia od zmluvy štátom bez povinnosti zaplatenia odmeny za už vykonané práce / poskytnuté služby, určenie povinnosti vrátenia poskytnutého plnenia štátom, pokuty a podobne. Sankciám a pokutám, ktoré hrozia partnerovi verejného sektora, jeho štatutárom ale aj nám ako oprávnenej osobe sme sa venovali v článku:Sankcie a trestnoprávna zodpovednosť vyplývajúce z prosischránkového zákona. V súčasnosti už jestvuje viacero súdnych rozhodnutí, ktoré sankcionovali PVS za nesprávny zápis v RPVS. Tejto téme sme sa venovali aj v článku s názvom súd už prevereuje pvé podnety na nepravdivé zápisy do RPVS.