Na rozbeh svojho projektu/realizáciu investičného zámeru nepotrebujete banku

V zahraničí je bežné že ďalšou možnosťou financovania je využitie kapitálového trhu. Žiaľ, na Slovensku  je zatiaľ kapitálový trh málo rozvinutý, a financovanie projektov cez „verejné“ upisovanie akcií je skôr výnimkou. Do popredia „sa tlačia“ finančné nástroje ako napr. zmluvy o investíciách, zmenkové programy, firemné dlhopisy a iné. Tieto formy ako prvé začali využívať "finančné skupiny" no v praxi sa stretávame s dopytmi po financovaní projektov týmto spôsobom čoraz častejšie. 

Cieľom tohto článku je ukázať na možnosti financovania investičných a podnikateľských projektov. Nižšie uvedený text nemá záväzný charakter, je skôr voľnou úvahou o možnom financovaní projektov „ mojim pohľadom“. Každý mechanizmus financovania má svoje pravidlá, reguláciu, a v neposlednom rade od neho závisí postavenie investora a rozsah jeho práv. 

1. Privátne investovanie do konkrétneho/ pomenovaného projektu

Pri tomto druhu investície má investor viac menej postavenie podnikateľa - zisk investora je naviazaný na úspešnosť projektu

Vysoká variabilita a jednoduchosť 

Samozrejme pojem „pomenovanosti“, konkrétnosti môže byť podľa môjho názoru naplnený napríklad i všeobecnejším popisom, napr. investor poskytuje peniaze za účelom nákupu a predaja nehnuteľností (netreba konkretizovať samotné nehnuteľnosti, i keď z dôvodu istoty investora by som odporučil čo najlepšiu konkretizáciu, aby investor vedel „do čoho svoje peniaze vkladá“. Výhodou tohto mechanizmu je jednoduchosť a absencia nutnosti určovať fixný výnos. Možná je variabilita, kedy sa napr. stanoví dolné minimum výnosu, ktorý investor dostane vždy a čo „sa zarobí“ nad rámec môže byť len „plusom“. Možností, ako stanoviť podmienky výnosu je mnoho, závisia hlavne na dohode a kreativite podnikateľa a samotného investora.

Investor participuje na projekte

V tomto prípade sa dá financovanie riešiť napr. „len“ zmluvným mechanizmom bez nutnosti ingerencie tretej strany. V podstate by investor prostredníctvom zmluvy o poskytnutí investície participoval na projekte. Investor je v právnej rovine viac menej podnikateľom, de facto sa podieľa na podnikateľskom riziku, a teda jeho výnos z projektu vie byť jednoducho vypočítaný (napr. vrátenie investície plus jej zhodnotenie, pričom zhodnotenie sa vypočíta ako výnos z projekt mínus vynaložené náklady na dosiahnutie projektu (napr. kúpa pozemku, marketing, následný predaj). Aby mal Investor väčšiu právnu istotu (a celkom pocit „bezpečia“), tak sa mu napr. prevedú akcie spoločnosti, na ktorú „by sa posadil“ samotný projekt.

Privátnejšie financovanie sa realizuje napr. nasledovne:

1. Založenie materskej  a. s. – zakladateľom by bol podnikateľ („výmyselník“ projektu - nositeľ myšlienky)
2. Založenie tzv. účelovej, projektovej a. s. – zakladateľom by bola materská a. s.
3. Zmluva o investícii medzi účelovou, projektovou a. s. a investorom – v rámci nej je definovaná povinnosť investície ako aj jej vrátanie s výnosom (lehota sa dá určiť zmluvou, taktiež limit klienta, napr. že nebude strácať straty v projekte a vyplatí sa mu len to čo do projektu vložil bez toho, aby kryl straty, atď.) Vo veľkej miere ide o podobnosť so zmluvou o tichom spoločenstve.
4. Prevod akcií v projektovej/účelovej a. s  z materskej a. s. (ktorá je zakladateľom a 100% akcionárom) na investora – teda zabezpečenie, aby investor prostredníctvom akcií, čiže nepriamo „spoluvlastnil“ projekt, keďže samotný projekt (nadobúdanie práv) bude „posadený“ na projektovú a. s.

2. Verejnejšie, otvorenejšie investovanie do nepomenovaného projektu

Pri tomto druhu investície nemá investor postavenie podnikateľa - investor za investované peniaze inkasuje fixný výnos nezávislý od úspešnosti projektu

Verejné financovanie je regulované štátom

V prípade tohto druhu financovania projektu investor prenecháva podnikateľovi peniaze za účelom ich zhodnotenia. Konkretizácia projektu je irelevantná. Investor však požaduje vždy v termíne splatnosti nejaký fixný výnos a vrátenie istiny. Prijaté peniaze môže podnikateľ použiť aj do viacerých svojich projektov. Nevýhodou tohto spôsobu financovania, kedy investor nemá postavenie podnikateľa je, že nastáva regulácia štátom a to v podobe Národnej banky Slovenska, a inštitútov finančného trhu ako obchodník s cennými papiermi, samostatný finančný agent, podriadený finančný agent, atď..

Potrebujete kooperáciu s obchodníkom s cennými papiermi

V tomto režime by klient nemal  znášať straty projektu, nakoľko de facto nejde s podnikateľom do spoločného projektu, podnikania, ale mu „len poskytne peniaze“ s úmyslom ich vrátenia s fixným výnosom (ako napr. terminovaný vklad v banke).V tomto prípade by sa muselo kooperovať s obchodníkom s cennými papiermi, napr. bankou, resp. inou spoločnosťou, ktorá by zastrešovala pokyny na obchod s finančnými nástrojmi (finančnými nástrojmi sú napríklad zmenky, či firemné dlhopisy).

Verejnejšie financovanie sa realizuje napr. nasledovne:

1. Založenie spoločnosti – zakladateľom by bol podnikateľ („výmyselník“ projektu - nositeľ myšlienky)
2. Voľba formy peňažných nástrojov (napr. zmenky, firemné dlhopisy), objem emisie, podmienky emisie
3. Voľba obchodníka s cennými papiermi, ktorý by so spoločnosťou podpísal komisionársku zmluvu – tento obchodník by zastrešoval predaj finančných nástrojov spoločnosti, teda v praxi by mu investor dával pokyn na nákup investičného nástroja (zmenka, dlhopis) od emitenta, ktorým je spoločnosť. Obchodník s cennými papiermi by zabezpečoval spísanie investičného dotazníka s investorom a viac menej všetky formálne záležitosti týkajúce sa regulácie. Taktiež by sa na jeho účet posielala investícia – teda mal by v prospech spoločnosti založený účet a to za účelom transakcií, obchodu s finančnými nástrojmi.

Porovnanie možností financovania a odporúčanie na záver

Začnite privátnym financovaním

Osobne by som zo začiatku v prípade nutnosti nižšieho objemu financií preferoval postup v zmysle bodu 1- privátnejšie financovanie - je to jednoduchšie a oveľa lacnejšie. Podnikateľ si investorov musí samozrejme zo začiatku „zháňať po vlastnej osi sám“, ale za to nemusí uskutočňovať „verejné oslovenie“ a teda nebude ani potrebovať činnosť obchodníka s cennými papiermi na akvizície „cudzích, verejných investorov“ s nutnosťou regulácie.

Verejné financovanie využite keď bude rentabilné

Pre ďalší rast projektu  môže podnikateľ samozrejme k postupu podľa bodu 1 pridružiť aj postup podľa bodu  - verejnejšie investovanie (vyšší objem investície, kde sa emisia týmto spôsobom môže stať už rentabilnou).  Výhodou postupu podľa bodu 1 je aj možno jeho lepšia predajnosť, nakoľko investor chce počuť „príbeh“, teda chce vedieť, čo sa zhruba s jeho peniazmi bude diať a do čoho investuje, teda na čom participuje (v článku spomínané pomenovanie, konkrétnosť projektu). To platí o to viac pre prípad, kedy podnikateľ „začína“ ako neznámy subjekt bez mena. Ak sa podnikateľovi osvedčí postup podľa bodu 1, tak logicky získa nielen skúsenosti, ale aj "dôveru trhu" a môže na to „nadviazať“ a začať aj „verejné oslovovanie“ investorov podľa bodu 2.